|
Já viděl divoké koně
běželi soumrakem
vzduch těžký byl a divně voněl
tabákem
Běželi běželi bez uzdy a sedla
krajinou řek a hor
sper to čert jaká touha je to vedla
za obzor
Snad vesmír nad vesmírem
snad lístek na věčnost
naše touho ještě neumírej
sil je dost
V nozdrách slábne zápach klisen
na břehu jezera
milování je divoká píseň
večera
Stébla trávy sklání hlavu
staví se do šiku
král se svou družinou přijíždí na popravu
zbojníků
Chtěl bych jak divoký kůň běžet běžet
nemyslet na návrat
s koňskými handlíři vyrazit dveře
to bych rád
Já viděl divoké koně
|
Hlava plná myšlienok
nepokoj, nespokojnos?, bezmocnos?,
Mala som si predstavi? zvieratá
najprv statické, potom v pohybe
boli to kone
na lúke
pásli sa
a zrazu
sa jeden rozbehol
silným, mohutným cvalom
valil sa cez nekonečnú pláň
slobodne.
slobodne.
pozorujem, koncentrujem sa
a zrazu
sa ocitnem v ňom
pozerám sa
tými jeho veľkými, múdrimi očami
a letím
skorá jeseň
tráva spálená ešte od leta
a vzadu nekonečné kopce
letím
znova som pocítila
kúsok slobody.
|
|
|