chystá sa svatba. v izbe je rušno a ja fajčím jednu fixku od druhej. "mám pokreslené ústa?" pýtam sa. "áno máš" odpovedá niekto neznámy. kontrolujem svoje ústa v zrkadle a sú v pohode. zapaľujem si ďalšiu fixku. vidím nevestu mihnúť sa vo dverách, prechádza po chodbe. nemá svadobné šaty. tie oči... vracia sa a stretávame sa vo dverách. objatie. "aj tak nevieš na koho myslím" vraví mi. objatie. letmá pusa. z fixiek je ti zle aj mne, tak ti dávam dopiť studené milieko, ktoré ukľudnilo môj žalúdok. ideme von. sedíš na zastávke na druhej strane cesty a medzi nami sa mihajú autá s prívesmi. zrazu si pri mne. len naznačím hlavou. sadneš si na mňa, silno ma objímeš a ja plačem...