Preberám sa z tých čiernobielych snov. Prehrabáva myseľ čiernobiele pláty celuloidu zo zablatených kamier tej doby. Zákopy, oheň a lode. Lode úniku a úskoku z horúcej pevniny na zpenenú neistotu. Na vlny pomoci a smeru. Na útek a nádej druhej strany. Na čierny záblesk večerného výstrelu. Na všetky tie tiene mrazivej zimy. Na lesk kovu rovnobežnej siete vedúcej do cieľovej stanice. V hľadaní otázky, ktorej odpoveď nechcem vymyslieť skôr ako doznie jej realistické finále. Surrealizmus papiera, zaryje sa v biele miesto. Čiara uhlom podľahne nákresu a kvapka vody sfarbí uhla šeď do sivého mraku. V záblesku žeravého vlákna leskne sa lebka a točia sa lemy tej parády v horných radoch. Do vnútra šedi prepadá sa zeleň odratej trávy a brunetná hneď sa Zemou nezdá. Potoky krvi a jej mláky plné obrazu prázdna, ktoré prišlo priskoro. Zahmlený výdych a sklovina zreničiek končí pohľad zkazy, čo vtiahla nás medzi seba. Obďaleč remeselník majster ostnatého drôtu, tesár majster pravej šibenice, elektrická poistka nezdaru. Fešáci nacistických uniforiem i ostré kúsky dreva z lisovaných textilov sťa fasovaných odevov prežitia. Koláž tankov, benzínu, barakov a násilia s poriadkom ho dokumentujúcim. Čiernobiely film reality, ktorá dekandenciou svojho elegantného vyzrenia príjma obdiv v zámorskom svete. Usmiatí američania pri formálnom zatýkaní nemcov západného frontu, s balíčkom cigariet a rozhalenou uniformou. Zbratali sa v nevedomosti, čelia násiliu červeného terroru. Ach koľko farieb v jednej vete a koľko nepodstatných krokov v jej prastarom dokumente. Starý film doznieva a vojna musí do farieb. Do krvi a do sĺz, do kúskov tela a do ich vnútornej nahoty. Do čierneho hábitu v dočasnosti existencie.

Umenie striehne na všetky poklesky a redizajn toho celého dáva pocit uvoľnenia. Uvoľnenia po atómovom útoku, že tentokrát vietor vial oprávnene svoj mrak obďaleč. Formátovanie obrazu s likvidáciou nadzáberu. Cenzúra pohľadu na reálnu vec. Postoje. Koľaje a priehrštie času. Postoje obraty a poryvy rýchlosti. Sebauzrenie a predčasná úloha.

Reflexnosť reality v bariére jej minulosti. Pravidelný posun o detail vpred. O priamy prenos srdcervúcej akcie a okamihu. Okamihu bezpečného výhľadu na nebezpečie storočí. Miesto na Slnku, v náhľadovom povetrí, v úkryte koruny stromu, ktorá tvorí sieť svojho vlastného návinu. Surrealistické spektrum informácií televíznej obrazovky. Dotyk touchscreen, diaľkové liečivo belasého módu.

A dymu v tom svetle, ktoré znamená prach. Teplo v jeho matérii. Blízkosť voľnosti v chaose, ktorý sa tvorí dovnútra. Výkrik a záblesk myšlienky, že Slnko má tú farbu odboja a väzby na niečo, čo stojí o svoj tieň. Atraktivita záujmu. Atraktívna aktivita stenografického záznamu v rytmike burcujúcej limitu plastu. Brilantná technika nesúvislého chronografu nádväznosti myšlienok. Čas na tvorbu pod tlakom čistého papiera. Čas razantného ťahu. Iluzórneho textu a názorného obrazu.