spomínam si len na málo vecí.

na taxikára, toho si vybavujem len do momentu, keď porušil asi osemnásty dopravný predpis, potom som už len zavrel oči a splýval, lebo rýchlo sme na počudovanie nešli.
na shushi, jaro sa iba smial, bol za machra a ofkors to prepískol s wasabi.
na pokazený klaksón felície kombi, také príjemné veľmi to bolo, akcia a žiadna reakcia.
na magálovú, kamilu, jej prízvuk od koňov v suteréne, koza.
na japonský príbeh o hone na ovcu, mám rád príbehy, keď všetko vychádza, keď ona je nadšená optimistka s ofinou, ktorej sa všetko páči. nemám rád príbehy, keď ona je simulantka, ktorej obľúbené slová sú arzén, depresia, tučná, ľúbiš.

na rastlinku v červenom črepníku, priznávam sa ti, zabudol som na ňu, ale hneď som ju polial a bude ži?.
na môjho zubára, podozrievam ho z toho, že ten kaz, čo mi dnes akože našiel, si vymyslel, maniak.
na pani katarínu z nemenovanej pr agentúry (a jej myš s mäkkým i), ona totiž nie je len obyčajne sprostá, ale aj neobyčajne je*nutá
na nálepku, nálepku, ktorú som nalepil. raz všetko oblepím. nálepkami.
na bratovu reakciu na môj ~posledný~ obraz, vystihol ho zo správneho pohľadu, povedal len, "dobré to je, len keby tam neboli tie holuby."
na nohavičky, tvoje obľúbené, našiel som ich, keď som upratoval, opral som ich, už sú asi aj suché, kľúče stále máš.

vlastne...
pozerám,
spomínam si na dostatočne veľa vecí, ok.