Paradoxom v mojom zivote je to, ze sa naozaj snazim vyhybat sa nakupnym horuckam pocas sviatkov vianocnych, ale popri tom sa takmer kazdy den vdaka svojej praci nachadzam v centre diania, v horucom jadre nechutneho nahanania sa za materialnymi statkami, ktore sa stali hlavnou naplnou vianocneho dna.
Poviem vam otvorene priatelia, ze dnes mi uz naozaj JEBE.Neustale otazky a zvonenie telefonu ma priviedlo do zufalstva a spravilo zo mna debila s vycibrenym spravanim...predstavte si nervozneho danoveho uradnika, ktory nevie pochopit tych DEBILOV, ktori sa stale na nieco pytaju a to nieco on odverklikoval kazdy rok v obdobi podavania danoveho priznania minimalne milionkrat...
Tak tak sa citim a som zla na ludi a uz ani nedokazen si do zrozumitelneho jazyka prelozit si tu najjednoduchsiu vetu - jednoducho nevstrebavam.
A vlastne ani neviem co pisem a kde sa podela pointa, ktoru som mala premyslenu.
KDE SA PODELA?