 |
|
| node: | bez dotyku citu |
| template: | 4 |
| parent: | blogs |
| owner: | astrud |
| viewed by: | |
| created: | 12.12.2005 - 18:40:04 |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 2028148 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::
total children::2
1 ❤️
Bez dotyku citu
v čiernote dňa prechádza? sa.
mám málo času.
postavy sa míňajú z poslednej zásoby.
tým viac tmy, čím viac jasu.
myšlienky uzlia neznámi,
neznámych uzlia náznaky myšlienok.
a prítomnos? krásy sa oddiali.
v knihe ležiac na poličke ma niet.
odprítomňujem sa od seba, od teba.
a teba od seba.
chce sa mi sníva? chce sa mi bdie?.
rozum upusti? a ďaleko uletie?.
nedopadnú? už chceme najviac.
preč ís? a sa spolu zahubi?.
kanálom prechádza? neba sa dotýka?,
moja túžba si pýta.
idea pokrčená v koši papiera.
ty si sa prejedol dosti tvojho sveta,
tak čakajme kým nepremení
?a na vesmír.
tma vnára sa do hrnčeka,
keď neznámo dopíjam, sa krásne opíjam
bezchu?ou chu?ou tvojou.
mreže slobodu dávajú.
utekajú myšlienky.
už dávno zhynuli, ale i tak ostávajú.
do konca mi mávajú.
zelenos? listov oranžová je,
spolu držia ?ahajú sa od seba.
človek ide dokorán.
krásna prázdna reč.
na seba si ?a namotám,
a potom pôjdem preč.
teraz nechcene pozeráš sa v truhle,
bez dotyku citu, vytváraš si nervozitu
na moje spopolnené uhlie...
v čiernote dňa prechádza? sa.
mám málo času.
postavy sa míňajú z poslednej zásoby.
tým viac tmy, čím viac jasu.
myšlienky uzlia neznámi,
neznámych uzlia náznaky myšlienok.
a prítomnos? krásy sa oddiali.
v knihe ležiac na poličke ma niet.
odprítomňujem sa od seba, od teba.
a teba od seba.
chce sa mi sníva? chce sa mi bdie?.
rozum upusti? a ďaleko uletie?.
nedopadnú? už chceme najviac.
preč ís? a sa spolu zahubi?.
kanálom prechádza? neba sa dotýka?,
moja túžba si pýta.
idea pokrčená v koši papiera.
ty si sa prejedol dosti tvojho sveta,
tak čakajme kým nepremení
?a na vesmír.
tma vnára sa do hrnčeka,
keď neznámo dopíjam, sa krásne opíjam
bezchu?ou chu?ou tvojou.
mreže slobodu dávajú.
utekajú myšlienky.
už dávno zhynuli, ale i tak ostávajú.
do konca mi mávajú.
zelenos? listov oranžová je,
spolu držia ?ahajú sa od seba.
človek ide dokorán.
krásna prázdna reč.
na seba si ?a namotám,
a potom pôjdem preč.
teraz nechcene pozeráš sa v truhle,
bez dotyku citu, vytváraš si nervozitu
na moje spopolnené uhlie...