Silný fučiar, neúprosný sibírsky vietor, vymetal celú krajinu a neobišiel ani Janka a Marienku. V onú temnú mrazivú noc kráčali spolu držiac sa za ruky a tešili sa ako sa ohrejú vo svojom útulnom domčeku. Blížili sa ich najobľúbenejšie sviatky a v duchu si predstavovali, ako sa nadýchnu tej krásnej vône maminých medovníkov.
Stará striga, žijúca pri ceste, dlhý čas pozorovala Janka a Marienku. Bola veľmi zatrpknutá a po čase začala žiarli? na ich krásne puto. V tú noc ich zbadala prichádza? už zďaleka, a preto si vymyslela fígeľ,ktorým chcela prekazi? ich š?astie.
Vedela, že deti majú radi rumové pralinky, a preto po celej ceste, až do svojho domca pokladala kúsky tejto lahodnej pochutiny.
Deti uvidiac túto slastnú viu, hodili všetky starosti za seba(a kto by to bol čakal) a vydali sa do končín neznámych. Marienka veľakrát po ceste prosíkala Janka, aby sa vrátili, no Janko zostal zaslepený jeho neukojenou mlsnos?ou.
Ani nevedeli ako, ocitli sa na prahu domca strigy. Striga, ktorá vmiešala do praliniek, omamujúce š?avy, otvorila dvere a zhypnotizované deti samy vošli dnu.
Deti tvrdo zaspali a prebudili sa v studenej komore. Trvalo dlho, kým sa spamätali.
Striga mala veľmi rada deti(keď bola die?a). Teraz na spráchnivené kolená potrebovala iskierku mladosti, aby si predĺžila svoj planý život.
Čuduj sa svete, nebola ľudožrúdka,ale odkedy jej stračie nôžky prestali chuti?, rozhodla sa zmeni? svoju strigovnícku diétu.
Pretože, kedysi mala rada deti(čo aj má), bola k nim úprimná. Keď im zvestovala tú soživotomsanezlučujúcu správu, deti začali plaka?(reva?).
Janko sa v noci pokakal a zaspal, ale Marienka hútala ako presvedči? strigu , aby ich pustila, no ako to býva v rozprávkach zvykom , na nič neprišla.
Striga mala myšlienky rázu iného(na paprike či iba na masle), no nečakane, ako to v rozprávkach zvykom nebýva, jej skĺzli do minulosti. Strigou sa nestala dobrovoľne, ale donútili ju k tomu štyria trpaslíci, keď ju nechceli pobozka?. Takto rozorvaná začala spoznáva? svoje dávno stratené svedomie a rozhodla sa da? ďe?om jednu šancu.
Na druhý deň oznámila ďe?om,že ich prekvapujúco pustí, no musia jej prinies? hjúdž sumca. Deti sa hneď potešili, lebo vedeli , že kúsok od ich domu je postavené nové hypertesco a tiež božou rukou vytesaný lídl. No, ježibaba telepaticky hneď dodala, že jediný sumec, ktorého chce, pláva v jazere yksiep étalz.Deti razom zosmutneli. No Janko,tentokrát ako zástanca rytierov, nevytasil meč, ale navrhol , že sa podujmú splni? túto úlohu.
Čas, ktorý deti dostali, bol veľmi krátky a aby sa uistila, že ju nepodvedú, vyslala s nimi kocúra Fičúra.
Keď sa deti dostali k jazeru, zmrazila ich pohľady dlhá ničím sa nelíšiaca rovina. Jazero bolo ako skala. Janko skúšal prebi? ľad a Marienka roztopi?, no ani jednému sa nedarilo. Ani im v tom vytŕžení na um neprišlo , že sumca holými rukami neulovia. Zrazu sa ozval služobník strigy, Fičúr, ktorého krivdila a zenužívala už niekoľko storočí. Povedal im, že vie o ľuďoch,ktorých nikto nikdy nevidel, ale kolujú o nich chýry po celej krajine. Hovoria si "otužilci". Janko ani Marienka toto slovo nikdy nepočuli a bodaj by aj áno, keď o tejto skupine ľudí žijúcich v horách, vedeli iba starí gorali, ktorí prešli býva? do dediny. Kocúr, ktorý sa obtrel už o mnohé nohy, vedel, ako ich nájs?. Bol rozhodnutý ďe?om pomôc? za dlhoročné útrapy so strigou.
Trvalo im niekoľko dní, kým "otužilcov" našli. Príduc do ich skromného príbytku, našli opustené miestnosti. Takmer zostali sklamaní, ale Janko zbadal vytŕčajúce hlavy ponad sneh. Deti nemohli uveri? svojim očiam. Desa? ľudí, tak ako ich stvoril nús, sa ponevieralo s úsmevom na tvári vo vysokom snehu. Keď prišli bližšie, ľudia vyšli zo snehu a srdečne sa s nimi zvítali. Deti im rozpovedali o ?ažkej úlohe, ktorej splnenie ich mohlo zachráni? pred strigou.
Títo milí ľudia, ktorí sa dávno izolovali od tesco sveta a hĺadali harmóniu tela s prírodou, videli neprávos?, ktorá postihla deti, a preto sa zaprisahali, že ďe?om pomôžu.
Jazero yksiep étalz bolo stále zamrznuté, a teda nezostávalo nič iné, ako ľad prebori?. "Otužilci" mali veľa skúseností a svojími premyslenými pohybmi zakrátko rozbúrali ľad.
A kto neverí , že táto rozprávka rozprávkou nie je a nemá š?astný koniec, môže necha? milých ľudí zamrznú?. No milí ľudia sa ich veľkým činom zapísali navždy do pamäti dedinčanov a doteraz žijú nikde tam hore a občas sa niektorí z nich prevteľujú na pár sekúnd do ĺudí zo sveta tesco.