heh.. poznám ten pocit, len som nevedel prečíta? tag. teraz viem. je to toto: strčíš kudlu trochu nad solar a /z môjho pohľadu/ trochu doľava. pokrútiš, no a potom stisneš gombík. z čepele vystrelí ďalšia čepeľ. Double-Jeux. a je to. sme doma. natiahnem sa na gauč a fakt, všetko ladí. steny biele, len na winampe skin shock to the system a taška na disky tiež zeleno-čierna. sveter zelený. nohavice čierne. a ja /zase/ ako vždy. vlastne aj tá Perla Vella, čierna chu? a nálepka, zelená farba. fraktálový šuriken sa vracia: v presýpacích hodinách hry na vesmír po Moebiovej slučke trielia Kochovej vločky. oboma smermi. viem, že som jej ublížil, aj sebe, neboj. tej noci som počul výkrik svojho boha. /Elefant = LF&T: Love, Freedom & Truth./ vydesený na smr? tackavo zamieril do lesa. videl som prichádza? Čierneho: /Trap of Lies & Fucking./ čo sa najprv zdalo trapézou, stalo sa mi pascou. spoznal som kal, zdvihol z tváre sandál, stopy plaču vsiakli. lenže takže. idem zo žúru /prebrali sme nový hit, kaktusové žuvačky/ a na parkovisku pred domom nafukovacia slečna, na zadnom sedadle horčicovo-bielej Škody s nápisom VB. bublina: pozriem a je 27. mája. rok sa neráta. rozmýšľam. určite preto, aby niekto vylúpil to VB sedadlo. policajt, čo z recesie kúpil starý voz. teraz číha v okne. ako keď raz chceli dosta? Blázna s bombou. /zlacneli hodinky./ to sú tie psychoprofily, netreba to podceňova?. takže idem "ako keby" nič a naozaj: nič, trocha zrazenej krvi. no a? veď ja nerozoznám ani svoju dobrú fotku od zlej! jedávam paštiky, pijem koňaky, chodievam na ruské filmy. píšem čiarky, kde som písal vety; bodky, kde som písal čiarky. stáva sa zo mňa existentuál. akoby nebolo na výber, vraví Marek a nemýli sa. akoby nebolo na výber, hrá chlast prvé ukulele. z tohto bolí medzi temenom a zátylkom, to je tuším tylo. viem, že nevieš, ktorá si, tak buď milá a nerob mi párky. ako vraví klasik: /anál nemusí by? zlý, fisting poteší, ale/ hlavné sú iskry. keby hore nepočuli: viac než ikry, viac než ikry. keby dole nepočuli: nie ultimátum na poslednú chvíľu, nie sto rokov kamarátstva, niečo medzi. v Budapešti majú žlté metro, je úplne klaustro /aj keď nie tak ako Blava/. ide niekam za zoo, park, možno sme tam boli so sestrou. skúšal som to foti?, neviem, kde sú fotky. skúšal som sa nezobudi? v chodbe, bol tam malý duch a my. vstal som zo spiacich medzi paplónmi, omotal si župan a.. trinástka je Jezalel, vraví Grimo. ráno na zastávke si číta. nepoznám, zaujímavá. prídem bližšie, vyhýbam sa vy/tykaniu: dúfam, že to nie je filozofia, na ráno je lepšie niečo ľahšie. pozrie na mňa, 3s delayed úsmev, povie nie, nie je a pokračuje. to nevadí, mám rád, keď sa bavíš. keď sa stretne breakcore so synthi popom, keď utrúsiš to a to, keď /ne/striehneš: na gestá, na slovník.. keď poviem Jezalel a kreslím oheň. keď si dáš kávu na letisku, keď vyskočíš na preliezku. keď keď keď: nešnupeš tú hnusnú čistotu. prosím, držme sa za loopy, každý svoje kbps. áno, trocha sa to uzlí, ale: pozriem a je 1. júna. mám tú košeľu, bublina: zelenú, ešte. aj gaštany, len lunapark nikde. takmer prázdne ruské kolo, s jedným alebo dvoma nábojmi.. /that's the limit of my martian, unfortunatelly./