predvcerom sme si vecer s melquiadesom zakurili, pozreli bananas od woodyho allena a potom, okolo polnoci, namiesto toho aby som siel spat, som sa zavrel do tmavej komory a zostal som tam do rana. cely cas som robil iba na jednej fotke, chcel som ju spravit poriadne...
poriadne boli rano aj moje bolesti hlavy, ked som siel na uni. som nie prilis vetral a tie chemikalie predsa len... a tych par nocnych kafe mozno tiez zohralo nejaku ulohu.
na tej fotke je moja byvala, je to uz par rokov co sme sa rozisli, tri, mozno viac, neviem presne...

ked som bol teraz v lete v prahe, kupil som si krasny ojazdeny fotacik + dvadsatstyrku objektiv, take som vzdy chcel (canon AE1 kto pozna) o par tyzdnov sa mi pokazil.... bol som velmi smutny, lebo nemam na novy, ani na opravu. velmi ma to sralo, lebo dovtedy som zvykol nosit fotak vsade so sebou... to bola taka moja zivotna istota.

potom som sa ukludnil, doslo mi, ze je dobre ze teraz nemam fotak.
mozem sa hrabat v hrbach starych negativov, a zvacsovat stare zabudnute veci. je to ako deja vu, ako keby som pocul nejaky davno zabudnuty song, na chvilu je to zasa naspat, ten pocit zo zivota, co som mal vtedy, ked som to cvakol... a tasku mam o dost lahsiu.

mozno raz poslem ludom fotky, ktore som slubil, ze im poslem.

ale na druhej strane, mal by som s tym fotakom nieco spravit, lebo o par rokov sa nebudem mat v com prehrabovat...

mozno dam na melquiadesovu radu a nieco zavesim na kyberiu, nech vsetci vedia aky som cool