...po dost dlhej dobe kracam miestami,
ktore boli dost casto obohacovane mojou
detskou spolocnostou.
Boli to miesta aspon trochu pripominajuce
prirodu v mojej rodnej Bratislave.
Konkretne,na mojej ceste na ZS,kazde rano
a kazde poobedie cestou spet zo skoly,
bolo jedno malinke miesto posiate par stromcekmi
(vtedy sa mi ale zdalo byt velke,lebo som bola malinka ja:)
na ktorom som sa vzdy zastavila a travila som tam
nejaky cas.Bolo to pekne miesto.
Dnes je tam jeden asi z desiatich panelacikov.
Jeden je oranzovy,druhy modry,treti zlty,stvrty zeleny
a potom sa to opakuje,no radost pohladiet..:)
Bolo este jedno miesto,kde som sa vzdy citila vyborne,
hlavne ak som sa chcela proste na chvylku len tak skryt.
Kusok od mojho bydliska sa nachadza maly dunaj.
Milujem tie chvilky,ked sa pri vode zastavy cas.
Ona si tak pokojne pomaly a tichucko tecie,
je to naplnajuce...mam to rada...:)
Po brehoch maleho dunaja boli stromy,kryky...
Bol jeden specialny strom,ktory rastol tesne nad vodou.
Od brehu do dlzky asi 2,5 metra.
ked som na nom sedela,nebolo ma od nikial vidiet,
mala som tam kusok svojho pokoja.Nohy nad vodou,to bolo perfektne..:)
Samozrejme bol tento strom spileny aj s ostatnymy,
ktore niekomu niecim nevyhovovali alebo zavadzali.
Teraz je to tam take hole a hlavne je vidiet na mesto,
vsetky tie kryklavo sfarbene krabyce a reklamy a auta a ................