Ej, veru, múdro vravíš bratku. Ale v niečom by som predsa len rád rozviedol nastolené teorémy. To, čo nám Syn Sukin priniesol je len to, čo sme si sami z neho zobrali. On to totiž predsa len je nemá tvár a jeho činy si rozliční ľudia vysvetľujú všeliajko. No uznaj - že zavrtí chvostom - to je rados?, že oblíže ruku - to je láska, že zavrčí - to je hnev... Odkiaľ my to vlastne všetko máme. Psík nám to nepovedal. To len mudrci, čo ho za jeho života pozorovali, spísali do kynologických príručiek, z ktorých sa teraz nevieme vysomári?.

Jeho pravé pohnútky, prečo vy?ahuje svoje paničky zo zapľuvaných panelákov a radoviek, nám v skutočnosti zostávajú skryté. To, čo pre nás psík predstavuje, je naša vlastná reflexia, naše myšlienky, ako by mal svet fungova?, naše spomienky, naše obrázky vykalených hovienok v záhradke.

Ano, z vlka, ktorý nás naháňal po pralese sa naoko stal poslušný psík, no v skutočnosti nás len necháva tápa? v labyrintoch vlastných ég a keď si aj niekedy všimneme, že nám niečo chce poveda?, vysvetlíme si to vždy po svojom. Potom zostávame prikutí vo večnom kolobehu synapsií a nevidíme, aké psovstvo sa za tým všetkým skrýva.