Bud som miloval, alebo trpel. Doteraz moj zivot vyzeral tak, ze jedno viedlo k druhemu. Cim viac som miloval, tym viac som potom trpel. Zistenie, ze ziadny moj cit podobny laske, ani raz in my life nikdy (a to vobec az tak neprehanam) nebol opatovany makes me mad. Kolko toho musim este pretrpiet, aby som nieco podobne mohol zazit? Boh evidentne chce aby som trpel. Dnes som dostal pre zmenu takuto lekciu.

Dnes v noci.. netusim kedy ale hlboko v noci. Nakupujem si v jednote pudingy, proste klasicky pohodickovy sen, ked sa tu zrazu rozletia dvere na nasej izbe a dnu vtrhne spolubyvajuci (dajme tomu david) so zenskou. Obaja na kasu zhuleny, ked akykolvek pokkus o suvetie, alebo dlhsie slovo je vopred odsudeny na smiech. Na pokrocilu nocnu hodinu su dost hlucni. Otocim sa na druhy bok, aby som ich aspon nevidel. Aj tak stale pocujem mlaskanie roznehu druhu a intenzity. Vo vedlajsej miestnosti pipnu digitalky. Rozmysalm, co robit. Spat nemozem. Rusit ich nechcem, aj tak su zhuleny, maju ma tazko v pazi. Presne tri metre ma delia od tych dvoch, o tri izby dalej spi baba, s ktorou som si parkrat do noci krasne pokecal, ale nic viac necitil, aj ked by som mozno chcel, pretoze presne o tristo kilometrov dalej spi dalsia, na ktoru vobec nie je take lahke zabudnut, aj ked by som chcel. Moje rozjimanie vsak rusi zensky hlas. David, nemysilm, ze je to dobry napad.. David mam kramy.. Odchadzam.. Ja neviem.. David, nie, nebudes si nic pamatat.. a muzsky hlas. To neries, ser na nho, neboj sa budem... a dalsie pipnutie digitalok z vedlajsej izby..

Nezavidim. Nemam co. Chvalabohu, zenska odisla skor, ako k niecomu doslo a chalan rano darmo zistoval, co sa dialo v noci..

Preco mam pocit, ze sa zo sveta absolutne vytratili akekolvek hlbsie city? Podobne situacie sa na mna hrnu z kazdej strany a ja som vzdy uprostred. O com tieto lekcie sakra su? Nevladzem uz cakat na lasku v takomto svete. Povedzte mi, ze sa to oplati.. videli ste uz vobec niekto lasku? Lebo mam dost silny pocit, ze som ako idiot cakajuci na nieco, co neexistuje..