Riekni mi čo ma čaká a čo ma neminie. A tá vyjebaná guľa mi len ukazuje ako ležím v saku v tme. Ach, aj bez nej viem čo bude na konci. Vedie? tak čo bude medzi tým, nebola by to pohoda? Nie nebola. Okrem toho furt ten strach že to bude celé inak ak sa nezachováš tak, ako by si sa zachoval keby si to nevedel. Aj dnes som vedel čo ma čaká a presne preto sa stalo všetko úplne inak.
Aj napriek tomu sa vo mne bije malé die?a, ktoré chce aby všetko bolo krásne a jednoduché a verí, že to tak aj v mnohom bude a potom ten starý chren čo sa chechtá párikom na ulici a týra svojho profesora teóriami absolútnej medzinárodnej apokalypsy, výbuchu amerického prasa?a a potriesnením sveta jeho vnútornos?ami. No a tak si starec a die?a kráču ulicou, čítajú spolu tie isté noviny, stretávajú tých istých ľudí a vúbec. Stačí málo a jeden má prevahu. Svet má radšej to die?a na to som už prišiel. Svet má rád bezstarostné a naivné tvory, pokiaľ ho samozrejme tieto vlastnosti nejak negatívne neovplyvnia. A ja sa snažím by? bezstarostný a naivný a týmto sa ospravedlňujem všetkým, ktorí posledné dni (týždne, mesiace, roky) spoznali starého chrena a sľubujem, že decko zavrem do decáku, chrena do starobinca a stanem sa povrchným, pracujúcim dospelým. Raz určite.