prvom rade sa [panic Kystrach] vyjadril vo formulkach "vedomie naplnene skusenostou to si ty" a (teda volne povedane) "nedualita ponorena v laske", ktorym podla mna ani sam neoruzmie (a odkukal ich pravdepodobne od Johnsona) alebo ich prianajmensom nevie vysvetlit.

advaita ponorena v bhakti
Musim zopakovat, ze sa mi splietanie hinduistickych pojmov, navyse rozvijanych pocas islamskej nadvlady v Indii,v maximalnej miere ovplyvnene islamskou mystikou a neskor prebrate sektami ako napr. Hare Krisna suvislosti s krestanstvom, protivi. Preco v tomto konkretnom pripade povazujem pouzitie takehoto "premudreleho" slovnika za nestastny, ma niekolko pricin.
Advaita bola spojena predovsetkym s kultom boha Sivu, ktory je predstavuje vlastne vsetky bozstva (tisicjedinost?). Je jednym zo smerov zakoncenia ved, predstavujuci absolutny nedualizmus, podla ktoreho nie je na svete nijaka realita okrem najvyssej duchovnej bytosti brahmana, totoznej s atmanom. V tomto bode vidim prvy a zasadny rozpor. Jeden zo zakladatelov hlbinnej ekologie Arne Naess uviedol zaujimavu historku o vyroku Gandhiho, ako by sa radsej rozhodol pre smrt svojej rodiny v prospech zachovania atmanu a nezobral by tak pilulku penicilinu od britskeho lekara.
Nie su ziadne dokazy, na zaklade ktorych by mohli vzniknut domnienky, ze Jezis Kristus ocakaval od ludi nieco podobne. V prvom rade, Jezis Kristus nebol ani knaz ani teolog (uz len na zaklade tohto faktu ne nezmysel vynachadzat nejake carovne zaklinadla o jeho uceni), nebol expertom na ucenie, moralku, pravo, zakon a ani nevykladal svate tradicie. Pred vsetky tieto veci postavil samotneho cloveka, v com spocival jeden z jeho konfliktov s farizejmi. V ziadnom pripade teda neocakaval obety v prospech zachovania niecoho svateho, cisteho, neposkrneneho a preto ani on sam zbozne Zakon nedodrzoval.

Zaujimavy bol pohlad Srilu Prabhupadu (toho indickeho emigraqnta, co v Kanade zalozil spol. vedomia Krsnu ci ako), ktory siel tak daleko, ze si na zaklade podobnosti greckeho slova "Christos" (Kristus - pomazany, hebrejsky masiach - mesias) a Krsna, ze "Christos je verzia slova Krsna", co je zaujimave a argumentom ma byt, ze Indovia casto hovoria "Krsta" (pritazlivy), cim sa akoze poukazuje na "pritazlivost tej istej najvyssej osoby".

Na Prabhupadovu skodu, nejde len o vyznam slova, ktorym bol Jezis nazyvany. Ide aj o jeho "filozofiu", ktora ma od asketizmu Prabhupadu a Sri Chinmoy (dalsi spekulant, ktory navyse vyzaduje poslusnost) velmi daleko. Prabhupada napriklad "bhakti" intepretoval ako "ciste" nabozenstvo. Jezis v ziadnom pripade nebol asketickym mnichom snaziacim sa o dusevnu a lokalnu emigraciu, aby dosiahol dokonalost. Nehlasal spasu odstranenim ja a jeho vztahov k svetu. Posobi na verejnosti, na dedine a v meste, uprostred ludi. Styka sa so spolocenskymi odpisanymi, hriesnikmi, colnikmi, prostitutkami, malomocnymi. Nemal asketicke poziadavky kvoli vacsej blazenosti. Jedol, pil, menil chliev na vino, nevyhyval sa hostinam. Ani nikomu neprikazal celibat a ani zanechanie majetku. Ani ziadne dlhe modlitby, reholne sluby, ritualne jedla, kupele.

A nakoniec, nepride mi vhodne mudrovat vyrazmi, ktore nie su kulturne totozne jazyku, ktorym sa tu bavime a ktorych vyznamy sa popisuju na niekolko stran knih. Ked sem pastnem nieco taketo

anyabhilasita-sunyam jnana-karmady-anavrtam anukulyena krsnanu- silanam bhaktir uttama

tak tomu tiez nikto nerozumie a mozem sa tvarit aky som skvely a mudry. Ide o uryvok z Bhagavadity (ci ako), v ktorom udajne "Srila Rupa Gosvami v tomto versi jasne rika, ze jestlize chce clovek vykonavat cistou oddanou sluzbu, musi byt oprosten od vsech hmotnych necistot. Nesmi se stykat s lidmi, kteri propadli plodonosnym cinnostem a intelektualni spekulaci. Je-li clovek neposkvrnen hmotnou zadosti, prost nezadouci spolecnosti a pestuje-li uspesne poznani o Krsnovi, pak se to nazyva cista oddana sluzba" - co je uplne odlisne chapanie zboznozti ako ju vnimal Jezis Kristus.

panic Kystrach:
skonci tu parodiu na diskusiu (z tvojej strany) ;)

a zabudol som malu poznamku k tomu (ne)dualizmu:
pokial viem, dualizmom sa myslim filozofia vychadzaju za predpokladu, ze svet je determinovany dvoma protikladnymi podstatami sveta (dobro/zlo a pod.) Asi sa zhodneme, ze Jezisovi bolo nieco taketo cudzie. Zaujimalo by ma vsak, kde dnes v cirkvi tento dualizmus vidis? Myslel som si, ze bol pestovany predovsetkych v gnostickych a manicheisticych kruhoch (a teda je v cirkvi v prezitkom), ale teologii sa velmi nevenujem, tak sa mozem mylit.