nebyvaju take iba pondelky.. :: Something smarter than us is going to emerge

..a tak pepsin pondelok zacina zvonenim budika. o tom pepsi iba akoby z rozpravky vie, lebo ten budik v skutocnosti nikdy nepocula zvonit.

poznate ten pocit, ked vas palia nevyspate oci a opuchnute viecka? myslela som si. tak vstavam z postele a mierim k satniku. cestou sa vsak vzdy zastavim a sadnem si na gauc. pozeram do neznama. nie, to nie je metafora, ja fakt neviem kam sa divam. pritm to robim kazde rano. nejake vizie? ine dymenzie? paralelne svety a rozne reality? kokot! nevyspata hlava vypatlana akurat!

nikdy neviem, co si oblaciem a tak pri prichode do mojho satnika rozkladam to, co tam zlozene este vobec ostalo, nieco hadzem na zem, nieco daleko prec, nech mi to nezavadzia vo vyhlade, ale aj tak tam malokedy najdem, co hladam, pretoze je tam bordel z predchadzajuceho dna. z toho predchadzajuceho dna je tam bordel z toho predchadzajucejsieho. z toho.. nie! odchadzam do kupelne. tak mi to vsetko trva, ze ked sa opat vratim k satniku, uz z daleka nemam chut riesit, ci cervene tricko je lepsia volba, ako to hnede.

zidem po schodoch a zakotvim pri kavovare. vzdy si myslela, ze kava je to, co rano potrebujem k prebratiu. nedavno som vsak dosla na to, ze to ten nepekne az prehnane silny zvuk kavovaru ma prebudenia schopnejsie efekty. ale vzdy sitaciu poistim a nalejem do seba tu kavu.

takto po ranu mam hlavu plnu existencnych otazok. dnes ma tazila myslienka, preco sa mi zadne sklo rozmarazuje rychlajsie, ako predne? preco su iba na nom tie skurvene ohrievace? preco na nom, ked sa do nho menej pozeram? preco, ked musim skrabat tento drzy lad, co sa dostal do kazdej ryhy? preco, ked mi mrznu prsty a rukavice som si este nestihla kupit?

par hodin si posedim v skole. aj tak si vzdy pridem kedy chcem a odidem kedy chcem. aj tak je tu par profesorov, ktroi sa pri mne zastavia a s chutou a nadsenim pochvalia i porozpravaju. mam s nimi skvele vztahy. ini sa zase tvaria,
ze prechadzajuc okolo ma vo svojom vzornom poli ani nezaregistruju. sice som tuto skvelu vlastnost neviditelnosti ako dieta chcela, no pokial viem, este som si ju neosvojila. a mozno mi chcu splnit detsky sen. mozno, ale i tak mam chut zahucat im to dobre rano megafonom do ucha. oni by nieco kricali, no nikto by ich nepocul, megafon prekrici kazdeho, dievca, a ja by som cele minuty, minuty, minuty neprestavala. ale vzdy sa tej myslienky zlaknem- nemozem povedat, ze moj sluch mi nejak extremne dobre sluzi (touto cestou dakujem blikajucim svetlam i ludom, co ma ztrhli za rameno na prechode), a tak to kvoli svojmu zdrviu nikdy nespravim, no denne na to myslim.

poobede bez obeda beham po obchodoch a vyberam si zaclony do domku. clovek by necakal, ze tyce alebo ine vymozenosti na zavesenie zaclonov maju v jednych obchodoch a samotne zaclony v uplne inych. az ma to chvilami odradilo, no uz raz som zvolila tento romanticky look domku a rolety tam nedam! a tak zavesy, ktore sa pacili mne, boli prave tie, ktore sa musia objednavat, aby sa na ne mohlo dlho cakat. slecna tucna blondynka sa totiz tociac na stolicke odmietla ist pozriet do skladu. pred nou kava v nejakom smiesnom srdieckovom hrnceku a vedla buchty.. uz som to tak dlho nejedla, ze som asi zabudla, aky to malo nazov, ale to je asi ten moj hlavny problem, mala by som si ist hned kupit nejake buchty na zlepsenie nalady a ekstra velku ochotnost. ved nevadi, i ked sme v tom provizornom obchode a la velky sklad boli skoro same, verim, ze slecne predavacke prave odisiel naval ludi alebo co chvila sem ma nejaky dojst, alebo su spravne obidve moznosti, neviem. no iste je, ze mala velmi vela roboty.

potom som sa stavila na kavu. ani to verne uz nie je, co byvalo. uz tu nevidam zname tvare a neviem, kde ich mam hladat, ak by som po nich neziadala konverzaciu, iba si chcela potesit oci. dufam, ze isli lyzovat a coskoro sa vratia na cajik.

ale mam to tu rada, i ked napriklad taka kvetka sa na mna asi v zivote neusmiala, brano, ondro a miso su skveli. vacsinou si nechavauju sprepitne bez jedineho slova, ale vobec mi to nevadi, lebo vela krat nenauctuju vsetko, cudujuc sa pri dverach so slovami To som teda zase zarobil.

moj vecer doma prebiehol bez nejakych prevratnych zmien. akurat hladanie mojich priliz peknych, priliz teplych a priliz protismykovych ponoziek mi sposobilo isty zmatok. uz len myslienka, ze mam nieco najst v tom satniku mi nahana zmiesane pocity. kazdy kus oblecenia, ktoreho som sa dotkla rukou ci zrakom na mna kricalo Nenajdes ich a umrznu ti nohy. zufalo som si sadla po chvili na zem a vydychla vela vzduchu z ust i nosa. pozerajuc sa dopredu som ich zbadala akoby relaxovali vyvalene vedla nohy gauca. bez akehokolvek mihnutia tvare s uplnou prirodzenostou som ich zdvihla a odisla z izby. nic sa nedeje.

nechce sa mi pozerat telku, nechce sa mi citat, nechce sa mi.. mam chut tu iba tak lezat zabalena v mojej decke a nepohnut sa. mam pocit, ze sa mi odmotovavaju nohy a pocas toho silne pulzuju. po tej sobotnajsej oslave upc a nedelnom krste sa im ani zdaleka necudujem.

ten kokot r invest sa doteraz akosi nepohodol s miestnymi obcanmi a tak nam este stale nesvietia poulicne lampy. taka tma, ticho (kto by siel von do tej chladnej ciernavy, vsakze), taky klud. mozno az prehnany a to nie je dobre. v takych chvilach totiz zacinam mysliet na teba. a ty tu nie si.
tak dobru noc.