pokračovanie prvej časti

TELL GHASSUL
=========

Toto záhadné miesto s ohromujúcimi nálezmi bolo vykopané v roku 1926 archeologickou výpravou, ktorú zorganizoval pontifikálny biblický inštitú vo Vatikáne. Archeológovia pod vedením Alexisa Mallona užasli nad vysokým stupňom civilizácie, ktorý tam objavili. Aj ta najstaršia vrstva obydlia (okolo r. 7500 pr.Kr.) mala tehlovú dlažbu, a aj keď obdobie osídlenia trvalo od konca doby kamennej až po dobu bronzovú, archeológovia s úžasom zistili, že na všetkých úrovniach nachádzajú rovnakú civilizáciu (čiže žiaden vývoj, stále rovnako veľmi vyspelá civilizácia).

Miesto bolo pomenované podľa pahorku, kde k objavom došlo - Tell Ghassul; jeho staré meno sa nezachovalo. Bolo zrejmé, že táto osada spolu s niekoľkými ďaľšími satelitnými osadami strážila dôležitý prechod cez rieku vrátane cesty, ktorá k nemu viedla - cesty, ktorá dodnes vedie k priechodu, dnes nazývanému most Allenbyho. Archeológovia si povšimli strategického umiestenia Tell Ghassulu, hneď ako začali kopa?: "Z vrcholku pahorka je zaujímavý výhlad do všetkých strán; Jordná na západe ako tmavá čiara; na severozápade je vidie? kopček pradávneho Jericha; a za ním sú hory Judeje, vrátane Bet-El a Olivovej hory v Jeruzaléme. Betlém je ukrytý za horou el-Muntar, avšak sú dobre vidiet kopce Tekoah a okolie Hebronu" (A.Mallon, R.Koeppel a R.Neuville: Teleilat Ghassul, Compte Rendu des Fouilles de l'institut Biblique Pontifical). Smerom na sever nič nebránilo v rozhľade na tridsa? míľ; na východe je možné pozorova? horu Moáb a predhorie hory Nebó; na juhu, "za zrkadlom Mŕtveho mora, je vidie? solná hora, Sodoma".

Hlavné nálezy odkryté v Tell Ghassulu pochádzajú z rozmedzia si 2000 rokov od zhruba r. 4000 pr.Kr., keď bolo miesto osídlené vysoko vyspelými osadníkmi, do doby okolo r. 2000 pr.Kr., keď bolo náhle opustené.

Nájdené artefakty i závlahový systém, ktorý poukazuje na omnoho vyšší štandard, než aký v onej dobe v tej oblasti prevažoval, archeológov presvedčil, že obyvatelia onoho miesta pochádzali z Mezopotámie.

Veľký pahorok tvorí tri mensie kopčeky; pod dvoma z nich boli zrejme obytné domy a v tre?om sa nachádzal pracovný areál. Ten bol ďalej rozdelený na menšie pravoúhle sektory, vo vnútri ktorých boli vybudované murované kruhové "jamy" vyskytujúce sa často po dvoch. Že to neboli ohništia určené k príprave pokrmov, je zrejmé nielen z ich párového usporiadania a z ich veľkého množstva (k čomu by bolo tak šes? až osem ohňíš? v jednom dome?), ale z toho, že niektoré jamy boli válcovité a siahali značne hlboko pod povrch. Ďalšou záhadou sú "pruhy popola" v ich blízkosti. Sú to pozostatky neakého horlavého materiálu, pokryté jemným pieskom a potom normálnou hlinou, ktorá tvorí základ ďaľšej vrstvy takého "pruhu popola".

Pôda na povrchu bola pokrytá oblázkami, pozostatkami kamenného obloženia, rozdrteného neakou silou, ktorá rovnako zpôsobila, že sčernali. Medzi nájdenými artefaktami bol i malý guľatý predmet z pálenej hliny, ktorý bol vyrobený s veľkou presnos?ou k akémusi neznámemu technickému účelu.

Archeologické nálezy z obytných častí záhadu iba prehĺbili. Sú tam steny pravoúhlych domov, zrútené, ako by boli náhle zasiahnuté neakou silou tesne nad zemou, na čo poukazuje to, že vrchné časti steny sa zrútili dovnútra vcelku.

Pretože sa steny zrútili prakticky neporušené, bolo možné zostavi? niektoré úžasné maľby, ktorými boli vyzdobené steny, niekedy aj v niekoľkých vrstvách. Na jednej z nich je akási klietka pred objektom na stene zobrazená tak verne, že vyvoláva ilúziu tretieho rozmeru. V jednom dome bola na každej stene vymalovaná neaká scéna; v inom bola zase pri jednej stene zabudovaná pohovka tak, aby sa človek, ktorý na nej odpočíva, mohol kocha? nástennou maľbou pokrývajúcou celú protiľahlú stenu. Na tejto maľbe je rada ľudských postáv, z nich prvé dve sedia na tróne; upriamene hľadia na ďaľšiu postavu, ktorá zrejme práve vystúpila z akéhosi predmetu vysielajúceho žiarenie (alebo túto postavu zdravia).

Archeológovia, ktorí tieto nástenne maľby odkryli behom vykopáviek z rokov 1931-32 a 1932-33, vyslovili teóriu, že žiariaci objekt môže by? totožný s neobyčajne zvláštnou "hviezdou" s paprskami, ktoré našli namaľované v inej budove. Bola to osemicípa "hviezda" umiestená v inej, väčšej osemcípej "hviezde", ktorá ako by vybuchovala ôsmimi paprskami. Presný vzor, ktorý vzužíva celej rady geometrických tvarov, je umelecky prevedený čiernou, bielou a šedou farbou a ich kombináciami; chemická analýza použitých farieb ukázala, že to sú zložité zlúčeniny dvanástich až osemnástich minerálov.


nástenná maľba osmicípej hviezdy z Thell Ghassulu

Objavitelia tejto nástennej maľby usúdili, že osemcípa hviezda mala neaký "náboženský význam". Upozornili na to, že osemcípa hviezda, ktorá bývala symbolom plateny Venuše, bola i nebeským symbolom bohyne Ištar. Zostáva však skutočnos?ou, že v Tell Ghassule neboli nájdené vôbec žiadne doklady o akomkoľvek nábožennskom uctievaní, žiadne "kultovné predmety", sošky bohov a podobne, čo je ďaľší neobvyklý rys tejto lokality. My sa domnievame, že to znamená len jedno: miesto neobývali ľudia, ktorí bohov uctievali, ale naopak tí, kto sami predmetom uctievania boli: prastarí "bohovia", teda Anunnakovia.

na pokračovanie