vieš aké by to bolo skvelé?
dúfam, že keď čítaš tieto riadky je hlboká noc.
práve v takejto to teraz píšem.
tma, všade je tma, svieti tu iba malá sviečka.
ani žiadna pouličná lampa, r invest je piča, vypla osvetlanie.
počuj.
tak teda tá tma a tá sviečka.
posteľ, na ktorej si tu tak nečinne sedím.. a ty vedľa mňa.
pod chrbátmi môj veľký vankúš a my sa o neho opierame.
pozeráme na seba.
niečo hovorím, ale strácam ni?, pretože vôbec nemám chu? na slová.
strácaš ni?, pretože ma nepočúvaš.
iba sa na mňa pozeráš.
do očí, na pery.
teraz pozeráš na moje prsty v tvojej ruke.
kolená sa nám dotýkajú.
a tak sme ticho.
veľmi hlučné ticho, duniace.
cítim buchot srdca až niekde v krku.
a ty sa začínaš hra? s mojími prstami.
nerob to, lebo ten buchot prekričí ticho.
nerob to, nechcem, aby si to počul.
neskoro.
zdvihneš zrak, ktorý zakotví niekde pri mojich perách,
a pousmeješ sa.
počul si to.
k čomu ďaľšie slová.
tak som stále ticho aj keď na teba rozprávam.
hovorím, aký si úžasný, ako sa mi páči tvoja vôňa.
tvoje rysy, ruky.
aj ty mi niečo rozprávaš.
teraz a iba mne, ale nepohneš perami.
nevim, čo hovoríš, ale mám pocit, že počujem tvoj hlas a nikdy nikomu..
..nie, nikomu nepoviem, čo mi teraz hovoríš,
lebo to hovorísš iba mne.
nikto sa to nedozvie a nenapíšem to ani na tento papier.
nikto.
a možno ani neviem, čo rozprávaš, ale patrí to teraz do tejto situácie,
a tu to aj ostane.
v tejto izbe.
nevyslovené slová ostanu vysie? nad touto posteľou a nespáli ich ani táto sviečka.
nevídu z izby.. tak ako ani z tvojich pier.
no teda drahý, dos? už na mňa pozeráš, vravím si.
v tom sa tvoja tvár priblíži k mojej.
ale nepobozká ma, len pozerá na moje pery.
nehnem sa.
ani ty, ale cíti? silnejšie chvenie kolien.
ani teraz.
ešte stále na seba nehýbne hľadíme.
ešte stále.
a až teraz, trochu bližšie, centimeter,
sa tá dvojica pier dotkla.
také jemné, žiadne prekvapenie.
v tomto sa už poznáme.
ako dobre sa mi s tebou bozkáva.
už je to tu celé nasiaknuté nežnou atmosférou.
pohneš rukou a obímeš ma okolo pása.
tesne pod prsia a jemne.
akoby sa ich dotýkaš.
akoby si nechcel, ale predsa.
akoby ti o to nešlo a pritom obidvaja vieme..
a tak..