Taaaak....konecne je to tu.Vobec som na tuto chvilu
necakala.Po cely rok(tak,ako kazdy rok)ma nenapadlo
nanho pomysliet.Ved je to normalne,vzdy pride,potesi
sa s nami,mi s nim,zanecha v nas(teda vo mne urcite)
velky pocit radosti a stastia a zasa odide.
Zvykla som si,musela som...zakon prirody a aj tak
vsetkeho vela skodi.Ale aj tak sa vzdy moc potesim,
ked pride.No a dnes teda prisiel...sneh...milujem
ho tak isto,ako vsetko,co k nemu patri.
Vlastne,milujem kazde rocne obdobie.Ale dnes moje
najvacsie sympatie patria snehu,lebo je jeho den(obdobie).
Vzdy,ked zacne prvy krat padat,velmi sa tesim,rozbusi
sa mi srdce,mam pocit velkeho tlaku v hrudi,akoby
sa vsetka ta obrovska radost chcela vyliat do celeho
sveta,na vsetko zive,nezive a spojit sa s kazdou
jednou dokonalou vlockou.Mam chut sa rozbehnut do
sveta a v behu velkych skokov citit na tvari ten
prijemny chlad novembroveho vzduchu a snehu.
...............................................
...hm,ale predsa len,ma to jeden hacik a to,ze
nemozem ist von,pretoze som chorucka.....:(
Niesom chora len tak,ako kazdy obycajny smrtelnik
raz za nejaku dlhu dobu.U mna to trva uz asi tretiu
zimu.Cez leto som zdrava,ako rybicka,no ked sa zacne
tymto obdobim ochladzovat,ochoriem.
Vzdy je to to iste.Zdurene uzliny,nechutne,huste hlieny,
obmedzujuce sople a aby som nezabula tymto rokom pribudol
aj kaslik.Niekedy mam aj teplotu a to taku,ze neviem ani
vstat z postele,niekedy aj styri dni.
Doktorka mi uz prestala verit,mysli si,ze som simulant a
hypochonder.Ale ani ja uz neverim jej a uz vobec neverim
tomu,ze sa vyliecim nejakymi antibiotikami.Tie len chorobu
utlmia a odlozia na neskor...potom sa opat vrati,coho som
dokazom.Bohuzial som na to prisla len pred nedavnom.
Este som zistila,ze moja vecna choroba ma korene niekde v
mojej mysli,hlboko v podvedomi alebo v zivotnom style,ktorym
sa mozno nicim.No nerobim nic hrozne,ale to,co asi kazdy
v mojom veku.No asi mi to skodi.Nemozem sa porovnavat s
ostatnymi,ktory ziju ako ja,lebo oni su v poriadku.
Este ma napadla jedna moznost priciny,ale niesom si
s nicim,na co som prisla,ista.
Byvam v takom byte,v ktorom je dost kosa.
Moja postel sa nachadza v rohu nielen izby,ale domu.
Proste obe steny,ktore sa dotykaju mojej postele,
su denne vystavene vetru,na tejto strane asi fakt stale
fuka.Na moju postel nikdy nedopadne ani jeden luc slnka.
Vzdy,ked si vecer do nej lyham,je chladna ako beton.
Prijemne mi vnej je az rano,ked moje telo za celu noc
zrejme svojou energiou zohreje to miesto.No to je uz
cas vstavat...hm.
Neviem,co z toho by mohlo byt pricinou,ak vas nieco napadne,
urcite mi to napiste.Rada by som konecne pred chorobou zabuchla
dvere.
....no aspon som sa vykecala...bolo to na nieco dobre.
dakujem...