Vcera som bola v Budimiri pozriet na vystupenie sermiarskej skupiny ViaCassa, kam patrim aj ja :) Pekne bolo, akurat bosorka pri upalovani sa nemohla vymenit s babkou pretoze vietor odfukoval dym :D A okrem ineho bola hroooozna kosa... A potom som sla doucovat Vierku. A ona mna. Pochopila som tu matiku!!! :) No a vecer som bola na stuzkovej 4.C :) Celkom v pohode bola. Mali tam jednu cast v ktorej sla en hudba a chalani vlastne ukazovali ich zivot... Skola, normalny zivot a smrt... Take boli asi zakladne myslienky... Mozno som to nepochopila, ale tak to vyzeralo... A posmutnela som. Tento rok maturujem. Odchadzam. Uz sa nestretneme v laviciach, uz nebudeme nadavat na tu blbu nemcinarku s jej zdravym sedliackym rozumom, na matikarku, ktora robila hafo chyb a my sme ju museli opravovat... Vsetci sa rozideme svojimi cestami, uz nebudem sediet s kamaratkou, nedouci ma Vierka, genius na matiku, nebudeme sa zabavat na nasich uciteloch... Pozname sa 8 rokov a zrazu to ma skoncit? Je to... divne a zvlastne.
Vyrazam sama do sveta. Nemam nic. Nic. Len to, co mam v sebe, v hlave, v zaludku, v oblickach... Netusim co ma caka, kam ma vietor zaveje. Kde budem o 10 rokov? Mozno na vysnivanom vylete v Skotsku na niektorom hrade. Mozno budem mat manzela, vlastny byt alebo dom a 10 deti. Pravdepodobne nebudem mat ani jedno. Nechcem. Asi budem mat psa. Alebo macku. Dostudujem skolu?
Zivot predo mnou. Co s nim? Planovat ci neplanovat? Chciet ci nechciet? Co dalej?
Jedno je iste. Nevyviaznem ziva.