sedim na kozenom sedadle a apaticky pozeram z okna autobusu
vyhradene pre invalidov
pousmejem sa :) plati to aj na dusevnych? potom asi sedim spravne..
a sekundy pomaly ubiehaju, spomalene ako v napinavom filme
dialnica je ponura a tmava, sofer si to dava coraz rychlejsie
obiehame skodovky a ja sa modlim kedy uz pride ten osudovy crash
ako kedysi pred rokmi
este som pouzivala outlook express na maily (to boli casy :)
3 dni pred tym ako som ti volala v slzach a soku si mi pisal
"death bless me"... haluzil si vtedy riadne so samovrazdou ale mne bolo jasne ze to neurobis
a tak sme sa s kamosom pocas jazdy pozreli na seba, nebolo treba nic vysvetlovat,
odopli sme si pasy a pustili si to 200vkou
thank god ze toto obdobie mas uz za sebou :)
ja uz tiez... nechcem spoznat ten pocit ale pritom chcem
ake je to ked ta hodi pri naraze o stenu
rozbijes sklo ktore ta cele doreze
nohy sa ti zakliesnia popripade kosti dolamu
a ty nemozes nic
len cakat na zachranku dobre 2 hodiny
how does it feel?
a potom... rok 2002 prvy krat som nahodne isla okolo toho miesta
sediac v skodovke vedla vodica mojho frajera a v radiu kazeta leftfield :) a po nich breakbeat era :)
i m just listening to your system..
pri splne mesiaca (zrovna! sa deju veci zahadne)
a ked sme sa blizili k tomu miestu pri dedine s morbidnym nazvom
tiez som cakala ci sa to stane
namiesto toho dvere len divne zasumeli az som sa prelakla ze sa idu otvorit
vedla mna, priamo
nikde ziadny kriz
prezili sme. a zijeme dalej.
muze to bejt fikce a muze to byt fejk
a pak, kdyz od zivota dostavam dalsie a dalsie rany, tak si len vravim
ze to tak musi byt.