Vsetky slova su zbytocne, ale chcem si zaznamenat ako to teraz mam, tri roky noveho zivota, tri roky odo dna, v ktorom som mala najvacsie stastie v zivote spojene s najvacsim nestastim..

...alebo vlastne, asi ani nie, nechcem pisat, nechcem hovorit, chcem citit. chcem spominat.. ale ani to mi nejde.
vzdy ked sa vynori nejaka myslienka, spomienka, automaticky ju potlacim do uzadia, odlozim...nejako som si na to zvykla. ako obrana, aby pocity neprichadzali v necakanych situaciach..a tak ma tlacia vo vnutri.

Ano, viem ze to nie je dobre, viem ze im mam dat volny priebeh, ale co ked zrovna ked by som to potrebovala to nejde?.. a ked nepotrebujem tak sa mi slzy tlacia do oci :)
..ale nie o tomto som chcela, chcem iba tolko, ze navzdy ostanes v mojom srdci, vo zvlastnych snoch, ktore sa mi s tebou snivaju...
..a mrzi ma ze vsetci anjeli mali robotu so mnou a na vas pozabudli.

Ale su veci ktore nikdy nepochopim, a preto sa s nimi musim vyrovnat.. pre svoje dobro..

chybas. a s tebou kus mojho zivota a srdca..