A potom ma zrazu napadla súhrnná formulácia mojich myšlienok z posledných týždňov, vtedy-dnes pri pohľade na tú paru stúpajúcu z presklenej pyramídy tlačiarne a posledné žlté (nie, nie zlaté) listy chvejúce sa za oknom, že z toho všetkého cezo mňa všetko len prechádza, som otvorený obvod alebo skôr jeho komponent, trávim len čistú kvantovú energiu, objekt, ktorý je skôr transferom, žiadne ob?ažujúce hrany, omrvinky, háčiky v mojich vnútornostiach. Systém rastie evolučne, ale nemodifikuje sa jeho jadrová štruktúra. To je dobre, nes?ažujem sa. Žijem asi v priemernom európskom štandarde, t.j. kvalitné jedlo, umelo prispôsobiteľné životné prostredie dnu, dos? nekvalitné vonku, zdravotnú starostlivos? si doprajem zväčša ako samoplatca, filmy koncerty s?ahovaná hudba móda umenie všetkytiepeknéveci. Možno trochu pod ním, čo slúži ako vhodný námet na aktivity typologicky podobné mysleniu. Som š?astný aj tak, a ďalej budem. Čelím poznaniu, že nie je čo naozaj vyda? von, okrem metabolátov, rekombinátov, chuchvalcov vstupného mäsa prehnaného cez čoraz sériovejší filter individuálneho vedomia, čoraz viac len o málo viac než križovatku banálnych skúseností a zážitkov, stôp hlboko potlačených strachov, príslušností k skupinovým identitám, operatívnych cieľov, strategických priorít, sociálnych kompetencií, večne prítomnej túžby po telesnom kontakte a sociálnej izolácii, tieto dve naraz, nie-nie, bude to bez tragédie à la láska, díky! Filter sa postupne zanáša a hrubne; neprechádzajú ním už tak ľahko väčšie objekty, akými sú predovšetkým ľudia, radikálne filozofické doktríny a viac ma teraz nenapadne. Takže ľudí a doktríny už radšej ani neprehĺtam, pretože by vo mne uviazli a roztrhali ma. Len galaxie atomizovaných faktov, úzko špecializovaných dát, ktorými kŕmim pomaly rastúci a upevňujúci sa systém. Je divné, ako s vekom všetci v istom zmysle totálne upadáme, ohýbame sa do zvláštnych a len na prvý pohľad gracióznych oblúkov a oblostí, zavŕtavame sa do privátnych jaskyní, z ktorých občasne vychádzame von s čoraz prižmúrenejšími očami (ach, vulgarita tam vonku!), konformizujeme sa, otupuje sa hrot nášho vnímania – a hysterickosti, aby som zas nebol príliš subjektívny – a ešte za to dostávame pochvalu, kvalitnejšie papanie pre mačičky a kocúrikov, vŕŕ-vŕŕŕ. Niekedy vlastne neviem, či aj ten systém nerastie len zdanlivo. Nuž a takto to pôjde ďalej, a otázka pátrajúca, či je to takto OK, si v priebehu svojej formulácie sama odpovedá, a večer si na toto už nespomeniem, lebo budem ma? plnú hlavu systému, príjemných kompromisov a „krásnych strát“, a ani sa mi nestihne obráti? žalúdok nad krikľavým nevkusom tejto formulácie. Elektrický radiátor hneď pri posteli, v ktorej spávam. Mňau.

PS: Ešte by som pri tejto príležitosti rád oznámil, že som sa rozhodol nesta? sa ovčanom Chymérie. Ďalší veľký objekt, v tomto prípade dutý. Papajte, kto ste prázdni...