Doma som začal uvažova? nad celkom novou dimenziou. Najlepšie bude v rámci oživenia a náplne dní voľnosti nájs? si novú prácu. Nikdy predtým som nad tým neuvažoval, ale teraz mi je jasné, že ak dosiahnem nového života a uplynie odôvodniteľná PN aj tak sa do stánku nevrátim. A prachy treba. Hm. Lenže čo by som asi tak robil? Nemám na nič kvalifikáciu.

MIRROR, MIRROR ON THE WALL WHO´S THE SMARTEST OF THEM ALL?

No fajn! Z ponúk práce vyplýva, že potrebujem 4 roky vysokej, strojopis, dlhé nohy a príjemné vystupovanie. Ostatné zahŕňa technickú zručnos?, alebo prácu s vysokozdvižným vozíkom. ?ažko poveda? k čomu mám bližšie.

Horko. Horko mi je! Volové! Ne. Počkat... Když já nevím. A možná... No tak jo vy zasraní ss-áci! Je mi zima. Já to přiznám, nemám strach! Jemu byla zima taky! Nemusel umřít. On ne. Já ano. Ne já taky ne, proč bych ksakru umíral?!? On tam stál, něco říkal, ano, povídal něco větru a hvězdám. Já byl u toho, hvězdy to slyšet nechtěli...

Samota je dar bohov. Život je plný skvelých bytostí a udalostí a netreba vyjs? ani z domu. Hehe. Ja som na to kápol. Ja som si alfou i omikronom. Viem odpoveď a to hneď na niekoľko otázok. Veď predsa spontánnos?!!! Ja blbec. Vôbec som to nepochopil. Som to, čo som teraz a...hups, už som niečo iné a toho čudáka pred minútou som v živote nevidel. Nebudem hľada? nikoho a nič. Pôjdemmmmm....mmmm....na ulicu.

A ľaľa! Človiečik, tučniačik predáva a pozýva. Čože synak, kam ?a diabol volá? Podnik, súci veru ,len v dobrom, a muzika prisľúbená, a čožeby nie! A už sa aj šiniem dolu do stoky prdel za sebou ?ahajúc. Svetlá, lúče, zvuky, hlasy, pachy, smrady, chu?e, čuvy i čary, rozum stojí, hlava klesá, srdce bije telo hnije, slová hlásia gong ten posledný, ej bys?u, to nebola poštová známka.

Argh! Nuž ku cti mi slúži, že som doma a....aaaa....aaa...áno a sám. A spoznal som Ivetu, Alfonza, Beatu, Jozefu, Filipa a Hoväda. Nie, vlastne o tých sa mi len snívalo. Pardon. Ale s niekým som sa socializoval a nenechám to len tak. Ale už tým sviniam žiadnu známku olizova? nebudem, že vraj tvoje ústa sú ako obálka! Hajzli, bohvie či to nemysleli ako urážku. Brekeke a oni sa vôbec nebáli! Buhuhaha! Ach jo. Asi ešte budem spa?, ešte furt cítim tú známku v hube.

Už som dlho nebol v parku, vraviac si, som sa prechádzal po parku. Ale nie preto žeby som tam dlho nebol. Čakal som na ňu. Doňu Izabelu mojej telenovely, Baby môjho songu, matku môjho nenarodeného die?a?a. Neviem ako sa volá, ale ja na ňu aj tak zavolám, len čo ju zočím. Bola tam včera, celá ružová, s modrou žiarou a úsmevom plným dalmatíncov. Bola krásna a plná lásky, nežnej, romantickej lásky, a povedala mi ,,Trtneme si tam na hajzli?“ A jej na to: ,,Zajtra v parku keď vtáci odbijú poludnie.“ A nuž som tu stál, chodil, sedel a hľadal jej opuchlú hruď, poloprázdne pery, vysoké oči, usmievavé nohy a úsmev plný dalmatíncov.

It used to be all about sex. But not me, no sir, I had higher gooals. I wanted a woman and sex. With her. Together. But not me, no sir. I was too handsome for any to approach me and too handsome to approach any. But there was a day, ash and smoke, ash and smoke was rising, hell broke loose, my tongue went berserk, her mouth sucked the smoke, the ash fell down, smoke went up, I went down on her, her lips held together to keep the smoke in, inside her head and the phantom of the opera was dead. But not inside my mind.

,,Hello“ riekla, mi. Hlások, ktorému už aj škovránky zabudli závidie?. A tak sme sedeli, dym stúpal, popol klesal a vo mne sa nieco prebudilo. Vtedy ma schmatla za topánku a povedala že chce spozna? moje prostredníky. Vedel som, že som našiel ženu po ktorej netreba pátra? a že mám poklad piesočnatých dún plných života. Naše telá hrali pieseň tú, horko-sladkú symfóniu, a ja som vedel, že budem musie? zajtra navštívi? lekára.

A tak aj bolo. Mám o seba strach. Najväčší však, keď už ma doháňate k lokalizácii, od pása dole. Dvojtonový sympoš, ktorý ma od pása dole dôkladne pofŕkal š?avnatým potom mi však povedal: „Ste zdravý ako ryba, synak. Dávajte si pozor.“ Bolo to tak otcovské. Veľmi to na mňa zapôsobilo, nuž čo vám budem hovori?, povedal som si, že s príležitostným sexom je koniec. Nájdem si prácu, večnú lásku a dôchodok strávime na vidieku. Nie vidiek nie, ale inak to znie fajn. Hmm. P-R-Á-C-A. Hmmmmmm. L-Á-S-K-A. Hmmmmmmmmmm. Áááách. Tak teda v nočnom klube Bakaras hľadajú vrátnika. Poho. Cez deň veget a spánok a v noci džob s kopou zaujímavých ľudí. Tož de.

Do you remember the night you got drunk so bad and so much, it was actually so great that you remember it? Well I do. It was a cold night and you would understand, that cold nights mean especially hard drinks. You know, to make you feel warmer. Maybe sweat even. Anyway, I do recall going to this club after many many smashing shots in various pubs. It was the point in the night when you´re so drunk you no longer care where are you going and why, you´re just definite that you don´t wanna go home. And that´s the tricky one, cos´ that´s actually the very moment that you should go home. I did not, of course. So I am in this club, fancy kind of, there´s people dancing, I think I am alone in here, meaning I have no idea where are my friends, so I am talking to the bartender. That´s funny actually cos´ it was a relief since he didn´t wear a dog-collar so I reckon it wasn´t a club that could cost me a helluva head-ache in the morning. He was telling something about a coffee or a taxi I don´t know, I was just looking at him and smiling. I felt happy. Alcohol is a marvelous thing in life. Or was, for me. Was, untill I got kicked out of the club by the security for hitting on the bartender.

Takže flek som dostal. Som pevne rozhodnutý nepi? cez pracovný čas. Hahaha veľmi vtipné, samozrejme že ani pred ním. Si robte srandu, ale ja ten džob beriem vážne. Budem nový, zodpovedný a vôbec sekáč. To je ale hnusné slovo čo? Kto o sebe povie, že je „sekáč“? No dobre, tak teda ja, ale lem preto že sa hrozne teším, že som plnohodnotný člen spoločnosti, len som zatial nezaložil nukleárnu rodinu, ale to je len otázk