Jop..jesenje vzdy cas na zamyslenie, cas, ked spomienky z davno zabudnutych cias ozivaju. Je to obdobie, ked neviem preco ale chyta ma depresia z udalosti davno minulych ( a mozno ani tak nie davno..), ked som kracal po uliciach, do tvare mi vial studeny vietor a okolo noh mi tancovalo opadale listie..a kracal som s nou. Z tym anjelom ktory ma vsetko naucil a ani o tom nevedel..proste stacila jej pritomnost, jej filozofia, rozpravanie ci jej zivot..a clovek bol o poklad bohatsi
Su to sotva 2 roky..nadherny tmavy cas. Bol to cas, ked sa mi svetlo miesalo z tmou a cas sladkokyslych pocitov...Bola to jesen..ako ta minula, ako tato, aj ako ta buduca...
je to vzdy...
ten isty vietor
ta ista vona jesene
to iste listie
a tie iste pocity
...a vzdy si spomeniem na toho isteho anjela..
..ktoreho keby nebolo..
nikdy by som nezmenil svoj zivotny smer..