Ako som to mohla urobit takto sa zarazit tolke stastie a som ho i vychutnavala no prisla necakana chvilka zamyslenia sa nad skutocnostou a bolo vsetko to stastie donedavna pocitovane v riti ocakavanie ze to bude trvat mali ja ona on oni ony verili v dlhodobost/dlhoblbost vzajomneho citenia nasho a ja to vsetko jednym zamyslenim sa... som v rohu v kute svojej zodpovednosti uvedomenia si ze bez to nepojde ale s tym hentym sa to uz neda ked stale na ten okamih zobudenia mysliet musim i dalej v myslienkach novych pokracovat sa mi neda inak pokrytectvo zo seba citim hnusne pokrytectvo o dovere a nevere a nedovere co sa bude diat ako budem existovat bez ci s neviem nemalo ma take napadnut v tuto chvilu jesennu ani inu asi budem cakat sa same vyriesi sa prizerat o tom spekulovat trapit este stale je ocakavanie ze ako bolo i bude nic netusis len ja v sebe take momenty mam premyslam ziadnu zmenu necitit no ja akoby som nepoznala co som co chcem no to som nechcela a zabudla ze to i buducnost mat moze a odozvu od ineho toho druheho nasytena nutim sa do minulosti ked mi minule list fykoeritrinovy orandzovy do hrnku s cajom vo verne padol nahoda viem ze takto zostat nechcem tak myslim ci nie lepsie z kratsej cesty sa vratit ako sa vravi no teraz by mi tak nikto nevravel ta cesta mi uz kratka nepripada a tak clovek neclovek hrany s akym sa inak v sebe nepoznam vo mne miesto nasiel a miesto mna v najuprimnejsom vystupuje okamihu v presvedcivej ulohe mna vymykam sa svojim planom minulosti... nejaku obet si hladam ktorej by som moje terazchvilkove uvahy podarovat mohla.. tak ako som teraz sama sa isto rano zobudim a zabudnem na tieto zvlastnosti v mojom vesmire dufat chcem.