*Vidím* tie ich malé hry, ktorými sa nás snažia da? dohromady. Myslia to dobre. Viem, že by sme sa mohli da?. *Vidím* to. Aj ty to *vidíš*. *Videli* sme to už vtedy, pred rokmi, keď sme odchádzali z toho čarovného mesta. Náhodní spolucestujúci len užasle sledovali našu hru. Tvárila si sa, že spíš - ale nespala si. Počúvala si každý môj tón. A ja som hral ako nikdy predtým ... a nikdy potom.

Teraz si spä?. (Alebo som ja ten, ktorý sa vrátil zo svojich večných únikov?). Tváriš sa, ako by si nič netušila. Rovnako ako ja. Akoby sme ten včerajší večer prežili spolu len tak mimochodom. Váhame. Sme si príliš podobní. To nie je ako tie smiešne vz?ahy, v ktorých sa dá háda? a udobrova? a teši? sa akí sme odlišní a ako nás to pri?ahuje.

Tá hranica vôbec nie je pomyselná.

Čo ak ti budem ubližova? tak, ako ubližujem sebe?

Vravíš, že keď niekde počuješ High Hopes, vždy si spomenieš na mňa.

Aj ja na teba.