..iba som vstala..s tym,ze rano je predsa slubne..ze ak bolo vcera a predvcerom a tusim aj predtym (a vlastne si nepamatam kedy nie),skratka,ak bolo zle,ze zlo je sice jedna z podstat sveta ,ale ze nemoze vladnut vzdy..
..ja som chcela vstat,usmiat sa,ponatahovat,nerozmyslat pri tom..spravit si kavicku,spapat ranny rozok,zapnut telku mozno..mozno si ist kupit nieco na seba..a mozno iba tak lenosit..ale nic z toho...lahodny sen o prenadhernom sobotnom rane sa rozplynul ako taky cukrik...s tym ale,ze nezostala ziadna slastna chut v puse..niic..zostala mi realita...taka realita...moja realita...ze kavu vlastne nepijem,tak naco by som si ju rano robila,ze rozky su nedietne,tak by som si mala dat iba pohar mlieka,ze telku nepozeram,lebo tam uz nic prinosne nedavaju,ze kupit si nieco na seba je vlastne prizemna tuzba,ktoru porazim len tak,ze sa budem tesit z veci,ktore uz v skrini mam a jednoducho si nic nove nekupim...
..moja realita..ziadne lenosenie,ved mi kdesi v hlave stale huci termin...stale vraj mam na sebe makat..stale..nerobit nic ine,potlacit infantilnost..ved vraj sama budem zodpovedna za zlyhanie..ja sama..
...klietka a ja v nej..moje terminy,moje chyby,moje stresy,moje strachy,moja posadnutost detailami...mreze...vsade naokolo..a ja sa chulim pod pokryvkou nespravodlivosti..co s tym mozem robit??..potlacam...vsetko...zakryvam svoju rozrusenost,tvarim sa ako sucast hladko plynucej pritomnosti..
..nebudem sa burit...ja nechcem narusit konvencie...ja by som len chcela trosku bezstarostnosti..aby som sa mohla nasiroko usmiat,ked rano vstanem,aby som citila slobodu,aby som nemala zviazane ruky,aby som pod vankusom nasla kluce od svojej klietky,aby som ju na chvilku odomkla a rozbehla sa niekam prec,hoci za prizemnymi vecami...ja by som sa vratila...naozaj..do klietky,za mreze,k povinnostiam..ved ma obcas burcuju k sebareflexii..ale teraz mam pocit,ze uz nevydrzim...