neviem preco, ale najvacsiu doveru prechovavam vzdy k muzom ktori o mna nemaju zaujem.

jednym z takych bol az dodnes aj on. Uz nie je. Jeden z mojich najlepsich priatelov sa ma dnes pokusil presvedcit, ze je ten pravy.

Nie je. Ale ako to vysvetlit? Neverim na osud. Neverim, ze mi je niekto sudeny.

Ale verim, ze keby si naozaj myslel, ze je ten pravy, tak ako tvrdil, tak by mi dal cas, o ktory som ho prosila.

Niet cesty spat. Zase sa v meste dlho neobjavim...