Pisal si, ze vlastne nevieme, ktore nase rozhodnutie nas kam zavedie a ci je spravne - je to dost alibizmus. Jednoducho vela rozhodnuti zmeni zasadne tvoj zivot a pozerat sa na nich, "je to aj tak jedno", sa nevyplaca a je to len skryvanie. Je to pohodlne riesenie ako prezit zivot bez toho aby si sa musel za nejake rozhodnutie obvinovat.

Celkovo citim nenavist voci peniazom - "Peniaze su pre chudobnych a hlupych, aby prezili", ale peniaze su aj pre bohatych a mudrych. Co myslis, kolko percent bezdomovcov a ludi, ktory za peniaze nikdy nepohli ani prstom je mudrych? Urcite je to percento velmi male. Myslim si, ze vyska platu, ktory niekto dostava je priamo umerna jeho inteligencii, ktorej casto zavadzaju komplexy a neschopnost. Lebo inteligencia je schopnost prisposobit sa - a comu viac ako peniazom sa da v tejto dobe prispobit.
Hnat sa za informacii, "ktore chces najst sam v sebe" je podla mna plnohodnotne z hnanim sa za peniazmi. A mysliet si, ze jedno, alebo druhe je spravnejsie-vyssie-tazsie je jednoducho scestne.