Trvalo to len niekolko minut. Polozili sme ho na stol, doktor mi potriasal ruku, ze aky urasteny fesak. Hoci sa trosku triasol, ale predsa kazdemu je dovolene triast sa pred lekarom.
Kratka prehliadka, kontrola datumov poslednych vakcin, niekolko otazok, nehlucne pichnutie a kod.
Nas pes dnes dostal - ako darcek - Europas. Ma foto, vsetky udaje, dokonca i datum narodenia na prvej strane. Nebol to lacny spas, ale radsej vrazim do psa, nez do cigariet. Je to zdravsie.
Doktor zazartoval, ze nech mi zajtra neprebehne psa auto, ze v takom pripade skoda niekolkych stovak (blby vtip).

Buduci tyzden sa vraciam do svojho polskeho bytu a nas pes ma ide navstivit na jeden kratky vikend. Nic vazne, len ho proste nechceme nechat tak, na krku niekomu, kto ho ma az prilis obtazkany svojim zivotom.
Zavezie sa autom, bude mi spat pri nohach, zajdeme do parku. Nechcem nic viac. Ukazem mu byt, spozna typka, co s nim byvam, uvidi mesto plne pestrofarebnych elektriciek.

Nepotrebovali sme takmer nic, len peniaze a dobry zdravotny stav. Ziadne hlupe otazky, kde robi otec, kolko rokov ma matka, preco starsi brat nezije v rodnej krajine. Nepotrebovali sme ani pozvanky, hrube konto v banke.

Cloviecik, na ktorom mi nesmierne zalezi, je ako nas pes (a ako kazdy clovek). Tiez by chcel len vycestovat, vidiet moj byt, vypit so mnou kavu v tichej kaviarnicke, kde hra jazz. Tiez musi vecer najst miestecko, kde zlozi hlavu a zaspi, tiez musi pit, jest a navyse si umyva aj zuby. Nie je o nic horsi, nez nas milovany dlhosrsty biely havo. Nesmrdi, dokonca ani nehryzie.

Ale kedze nema hrube konto, kedze je to "slobodny" clovek a nikto ho nedrzi na obojku....nema ani pas, ani viza..a dalej ostava sediet na prahu dveri svojho nizkeho domu, dycha chladny vecerny vzduch a snazi sa predstavit si, ako vonia moj byt. A mne by stacilo zajst s nim doparku, podelit sa o veceru a nechat ho spat pri mojich nohach.

Byt clovekom je vazne dar.