z casu na cas sa zamyslim aka zivotna cesta je schodnejsia; ci v duchu introvertnej analyzy (akoze sedis, pozeras a podrazdene reagujes smerom k vsetkym co rusia tvoje osobne intelektualne kruhy ako si si ich skromne zadefinoval/a) a ci extrovertneho egoizmu (rozumej akoze salies z tych co sedia a pozeraju a podrazdene reaguju a taraju o emanacii a pochopeni, empatii a vsakovake ine virtualne pojmove aparaty nehodne beru do ust a pravda o vsetkom je aj tak na mile vzdialena co samozrejma s prehladom beru do uvahy ale len ako dalsi faktor nad ktorym je vhodne skromne si zapolemizovat), 'tot vysledny efekt nech cestu volim akukolvek zda sa byt rovnaky a rozumné je hadam len z casu na cas zavspominat na tu suhru v sladkom chaose tejto reality a potom uz len navzdy zabudnut na zradnu filozofiu zivota a hladiet priamociaro. (tuto na zaver by sa hodil este nejaky vulgarizmus ale nechavam na osobny vyber kazdeho z vas)