Blikajuce neonove svetlo za oknom mi pripomenulo ze je uz dost neskoro. Je na case zmiznut konecne z prace. Od pol deviatej do dvatsiatej. To je trosku privela. Workoholika zo seba robit nechcem. Vstavam, zablokuvavam pocitac a obliekam si koselu. Do vaku hadzem mobil a zuvacky co sa tu povaluju po stole. Vypinam monitor a odchadzam prec. Mam 19 minut do odchodu autobusu a na zastavku je to rychlym krokom 5 minut. Ako posledny zhasinam svetlo a schadzam dole po schodoch. Rozhodol som sa pre pomalu slimaciu chodzu a dal som si do usi sluchatka. Bez pozerania na display pehravaca ho zapinam. Prva piesen je rychla. nehodi sa mi na moju slimaciu chodzu. Prepinam na dalsiu. Oho trafil som as na staru dobru klasiku, sice tiez nie pomalu ale urcite peknu. Chlapci v pasci. V hlave tak rozmyslam ktora dnesna slovenska spevacka je v prejave lepsia ako Marika Gombitova. Nechavam to tak. Obchadzam postu a budovu siemensu. Priblizujem sa k parku v ktorom zabudli na nocne osvetlenie. Nevadi, uz som si zvykol na tmu. Teraz som pocitil ten vzduch, vzduch ktori si pamatam z domu. Vzduch v ktorom citit vodu a listie na zemi. Zmiesane s ihlicim, siskami a ruzami co tu rastu po kraji chodnika.Toto je predsa vona jesene. Neviem sa vybazit tej vone. Najradsej by som zostal stat na tomto mieste, aspom hodinu. No studeny vietor zaryvajuci sa mi do nechraneneho krku ma rychlo presvedcil v pokracovani cesty. V polovicke parku mi moj siesty smysel pripomenul aby som si skontroloval ci mam pri sebe kluce. Taky cas viem aj bez kontroly ze ich nemam. Samozrejme ze skontrolujem. A zamozrejme ze som ich zabudol v praci. Takze sa otacam a naspat do prace. Mam ich spolu s usb pamatou na snurke. Urcite som ich nechal zasunute spolu s usb klucom v pocitaci. Takze zase spat do prace, avsak teraz uz ovela rychlejsie. Ked su v pocitaci, tak este stiham bus. Udychcany som dobehol do kancelarie. Ale kluce v pocitaci niesu. Uz premyslam ci som ich rano nezabuchol v byte, ci som ich niekde nestratil... Uz premyslam ako ostanem spat v robote, alebo klopem susedom nech mi zavolaju zamocnika, alebo prosim kolegu z roboty o noclah. To nei mozne urcite som ich nezabuchol. Prehlaav vrecka. Vsetky vrecka a supliky. Dviham papiere, pozeram po zemi, vysypavam z vaku vsetko vratane flasticky s tabletkami ktora sa samovolne otvorila. Takze teraz okrem hladania klucov zbieram rosypane tabletky. Nenasiel som ich nikde. Po utrzkoch si premietam den. Rano som bol tu, potom v labaku, potom v sklade inakade som nechodil. Sklad je uz zamknuty tam sa nedostanem. Labak. Labak ten je otvoreny vzdy. Rychlo sa blizim k laboratoriu. Otvaram dvere a prve co zbadam na pocitaci zo zadu je moj usb kluc a snim aj vsetky ostatne. Kluc od schranky, bycikla a kufra. Autobus uz nestiham. Vysiel som pred budovu, zapol prehravac a ide sa peso. Nema vyznam cakat na bus 40minut.
Hned po prichode na byt som kluce oddelil od usb kluca. Istota. Ak sa mi to stane este raz uz nemusim mat stastie ze ich najdem v labaku...