Asignácia 2 % ako luxus?

Vláda predložila parlamentu návrh novely zákona o dani z príjmov. Ak ju parlament schváli v predloženej podobe, z asignácie dvoch percent zo zaplatenej dane sa stane luxusná záležitos? pre skupinu lepšie zarábajúcich.

Súčasné znenie zákona 595/2003 Z. z. o dani z príjmov umožňuje daňovníkovi poukáza? 2 percentá zo zaplatenej dane z príjmu na účely ako rozvoj, ochrana či podpora duchovných hodnôt, ľudských práv, životného prostredia, zdravia, vzdelávania, športu detí, mládeže a občanov zdravotne postihnutých, poskytovanie sociálnej pomoci, zachovanie prírodných a kultúrnych hodnôt. Adresátmi sú mimovládne organizácie a účelové zariadenia cirkví. Podmienkou je poukazovaná suma minimálne 20 korún u fyzických a 250 korún u právnických osôb. Vládny návrh novely obsahuje aj návrh zvýši? minimum pre fyzické osoby z 20 na 250 korún a zavies? maximálny limit celkovej poukazovanej sumy pre právnické osoby 5 miliónov korún.

Zjednotenie minima pre fyzické a právnické osoby sa zdôvodňuje snahou zníži? administratívnu náročnos?. Iste, načo pre 20 korún za?ažova? daňový úrad. Treba si však uvedomi?, že myšlienka asignácie podielu zo zaplatenej dane je založená na tom, že sa veľké množstvo subjektov "poskladá" relatívne malými sumami, ktoré však spolu predstavujú významnú podporu.

Aby 2 percentá predstavovali aspoň 250 korún, musí by? zaplatená daň minimálne 12 500 korún. Na to musí by? váš mesačný príjem okolo 13-tisíc. A ak máte povedzme dve deti a uplatňujete si na ne daňový bonus, musí by? príjem vyšší ako 17-tisíc. Podľa údajov ŠÚ SR dosiahla priemerná mesačná mzda v prvom kvartáli 2005 sumu 16 022 korún. Väčšina ľudí ju má nižšiu ako priemernú. Naozaj nám vláda úplne vedome predkladá návrh, aby poukazova? 2 percentá nemohol človek s dvoma de?mi a priemernou mzdou? Alebo si len nikto okrem predkladateľov z ministerstva financií nespočítal, ako sa toto "znižovanie administratívnej náročnosti" premietne do života?

Zavedenie hornej hranice pre právnické osoby 5 miliónov korún (dnes horný limit neexistuje) nie je zdôvodnené vôbec nijako. Predkladá sa v jednom balíku s návrhom na zvýšenie minima, ale dôvodom iste nebude administratívna náročnos?. Možno sa len domnieva?, že ministerstvu financií sa nepáči, v akej veľkej miere firmy využívajú možnos? poukáza? 2 percentá. Pre príjmy štátneho rozpočtu to je strata. O čo viac však prípadne ušetrí štátny rozpočet, o to viac bude chýba? mimovládnym organizáciám.

Asignácia bola pritom zavedená na to, aby daňovníci mali možnos? urči? použitie časti (pôvodne 1 percento) z nimi zaplatenej dane na konkrétny účel. Prečo by táto možnos? mala by? u niektorých limitovaná? Zvýšenie z jedného na dve percentá a rozšírenie možnosti aj na právnické osoby pritom ministerstvo prezentovalo ako náhradu za daňovou reformou zlikvidovanú daňovú motiváciu na darcovstvo, čiže možnos? odpočíta? si dary na verejnoprospešný účel z daňového základu. Prečo do toho po tak krátkom čase zasahova? a výrazne redukova? možnos? uplatňova? tento inštitút?

V asignácii netreba zvyšova? minimálnu, ani zavádza? maximálnu hranicu. Treba akurát vypusti? bod 94 z vládneho návrhu novely zákona o dani z príjmov.

ONDREJ DOSTÁL
(Autor je riaditeľom Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika)