Nepamätám si ako sme sa zoznámili. Ani si nepamätám, kedy som ?a prvýkrát videla. Viem však, že v nás bolo čosi, čo nás zblížilo.

Už som raz milovala ženu, ale nebolo to ani zďaleka také ako s tebou. Bola úžasná. Milovala som ju kvôli tomu ako sa so mnou rozprávala. Kvôli tomu ako ma vedela pochopi?. Kvôli jej výnimočnosti. Kvôli našim potulkám po meste s gitarou, bongom a flautou. Kvôli tomu, že sa objavila vždy úplnou náhodou a vždy vtedy, keď som to najviac potrebovala. Obdivovala som ju. Zbožňovala som ju.

Prešlo pár mesiacov a už sme sa nestretávali tak často. A lásku k nej som pochovala hlboko v sebe.

Neskôr som stretla teba. Možno si ma upútala svojím zjavom a možno tým pohľadom, ktorý bol neuveriteľne tvrdý. A možno práve tým, že vždy, keď si sa pozrela na mňa, ten pohľad zmäkol a zjemnil sa. Napriek tomu, že si odo mňa o dva roky mladšia, si o čosi vyššia a ženskejšia. Ale spomienok máme asi rovnako. Krutých spomienok, spomienok, ktoré nás zblížili. Boli sme dve. Boli sme stále spolu. Boli sme pár. Párik dvoch temer dospelých žien. Dievčat, ktoré zažili asi priveľa na to, aby ešte verili na lásku. A tak sme sa hrali. Nikdy sme neboli samé. Obidve sme vedeli kedy je ten správny čas sa muža dotknú?, pohladi?, možno pobozka?. A kedy je čas, aby sme sa pobozkali my dve.
Neviem či si pamätáš, ale asi áno, určite si pamätáš. Tú diskotéku, kam sme zašli len raz za čas, tvárili sa ako lesbičky a užívali si pohľady nadržaných chlapov. Vtedy sme si mysleli, že máme moc. A vlastne sme ju aj mali, ale občas sa stalo niečo a jedna z nás sa zamilovala. Neš?astne. A práve vtedy sme boli obe tak rady, že máme jedna druhú.
A potom... Potom sme strávili prvú noc spolu v jednej posteli. A ja som pocítila túžbu ?a obja?, privinú? si ?a k tebe a pobozka? ?a. Pobozka? ?a nie preto, aby to videli iní, ale preto, že keď som s tebou tak cítim vo vnútri také to teplo, ako keď máš niekoho rád.

Musela som zmeni? školu a odís? z privátu. Odvtedy som ?a videla len párkrát. Ale vždy, keď ?a znovu uvidím, pochytí ma taký zvláštny pokoj.

Vo štvrtok sme sa stretli. Opä? si to prehnala s pitím, ale ten pocit, keď si sa privinula ku mne a pošepkala mi, aby som ti s tou borovičkou pomohla, bol krásny a stál za to.

Už toľkokát som ti chcela poveda?, že ?a ľúbim. Nie tak ako chlapa, neviem, či viac alebo menej, ale jednoducho inak.

A dnes... keď som visela na chate a čakala na niečí príchod som tam zrazu zabadala tvoju jedinú vetu adresovanú mne. "Ľúbim ?a." A tak len, že.. Len, že aj ja ľúbim teba..