posledné dni akoby som naozaj nemala čo poveda?. reakcie až príliš zodpovedajúce novému životnému postoju. (avšak, všetko treba robi? so štýlom, dokonca aj pri umieraní treba zauja? tú správnu pózu.)
a slová dali myšlienkam formu
chcem by? sama, najradšej som sama, nechajte ma na pokoji.
môžem utiec? preč. od vás. pred mojimi myšlienkami ma to pravdepodobne neochráni. dočasné stavy vyžadujúce si dočasné riešenia.
chcela by som, aby sme šli spolu na pláž, do tokia, alebo na kolotoče.
prines mi detské orbitky namiesto cigariet, cigarety namiesto fľaše vína, fľašu vína namiesto marihuany. len, keď už budeš tu.. je to odo mňa trochu egoistické, viem.
„strácaš súdnos?, dievča.“
predstava, že ti uprostred rozhovoru znovu odpadne hlava (kto a prečo ti ju vlastne odsekol, netuším) a ja zostanem odsúdená pokračova? v konverzácii, tváriac sa, že sa nič nedeje, alebo tá, keď pre tvoje zvláštne pohnútky pred dverami mojej susedy budem dočasne skladova? dve mŕtve telá žien, aby si mohol (len tak, bezdôvodne) jednému z nich useknú? hlavu ty.
zase si raz pripadám výnimočná, začína to by? chorobné.
akoby vo mne snežilo. len tie vločky vznikajú nevedno kde. jar (tak, ako nakoniec vždy) príde. ak budem chcie?.
keď nad tým tak uvažujem, vždy som sa chcela ís? pozrie? do grónska.