total descendants:: total children::0 |
OKNO S MREŽAMI Hľadím, no nehladia. Sú chladné, sú zo železa. Za nimi život plynie, sú chladné, no chránia ma. A pred čím vlastne? Čo mi to vlastne chýba? Čo stojí medzi mnou a davom? Čo sa to vo vnútri mojom skrýva? Veď predsa davom treba by?. Bi? každého, kto davom nie je. Do života treba ís?, denné starosti prijíma?, s úsmevom na tvári, s pokojom na duši. HUDBICA Udica pre poslucháčov. Kto má strach, bude popravený. Kto strach nemá, bude mu aplikovaný injekčnou formou. PÁN VEĽAVÁŽENÝ DOKTOR Bolí ma zub. Vytrhneme? Hlásim, že ucho blázni. Umelec? Prečo ruku zlomili mi? Kvák. Žalúdok mi spálilo. Uhasíme pifkom? Kedy ma už prepustia? Všetko má svoj čas... Hlava svrbí ma. Urežeme? ZA OKAMIH Za okamih ži? začnem, prestanem pózami úsmevy vyvoláva?, prídem už za chvíľu, za okamih. Za ten posledný. Plač. KRÁSNY VÝHĽAD Prekrásne stromy, prenádherné domy, blažené stony, nádejné ikony, iskrivé skony, prekrásny čas. ŽI A NECHAJ ŽI? Nekveruluj, nemudruj, ži ty Jano, ži, nechaj ži? i mudrcov, i hlúpych i zlých, ži ty Jano ži. A nechaj ži?. MUDRLANT NAJMÚDREJŠÍCH KRIVIEK Krivo vraždu pripísali mu, krivo i clivo vraždil, netrafil výstreľom, strieľalo srdce. PREŽIJEM! Ja veru prežijem, prežijem tieto muky, ani jedného slova zlého, už nie, preboha nie veru. Som tak krásny, až som hnusný, som tak škaredý, až je mi fajn. Prestávam ovláda? rýmy pekné, pero prestalo razom poslúcha?. Razom všetci stíchli. Strichnín oslobodil rockovú hviezdu. AKO A PREČO? Infikovaný bezbrehou popularizáciou medzivojnových mierov, prestaň už vníma?, končím s týmto svetom. Odchádzam do sladkej Utópie. VRAŽDA Už ho vezú, samým bôľom otupený je. S?a had, pózuje mi pred očami. Tep sa mi zrýchlil, necítim si nohy. Do hlavy sa mi valí KRV! VITAJ JANKO Prepáč nám to meškanie, ospravedlň neprítomnos? ducha. Prestaň vníma?. Už nemusíš. Už nie! PAPA GÁJ Neber svoj vtip do úst. Nezrúti sa svet, nezrúti, ak o to nemáš záujem. Viac ako záujem teší ma tvoja opora. Si mojou stoličkou. NESMÚ? IMRICH, NESMÚ? Máš ty vôbec dôvod? Nemáš čo jes?, Imro? Nedali ti plienky? Ja viem že hej, Imro! Ty huncút jeden! Imrich! HYPERAKTIVITA Sedím, ležím, píšem. Myšlienky s?a vlak... ...len aby ma nezrazil! Aby do kolien nedonútil ma vpadnú?. PODSTATA NÁŠHO BYTIA Mozaika skúseností, labyrint poznania. Výnimočne dobré disproporcie plné neúžitku, krotené chu?ou po pôžitku. MÁNIA Rýchlo, rýchlo! Už ho vezú! Ticho, ticho! Žiadna vrava! Samá chvála! Ticho, ticho! Potichučky píše si, zuby láme hlasno. BLBÝ POCIT Začal som premýšľa?, prečo vlastne. Čo ju k tomu viedlo? A chcem to vôbec vedie?? Obliekam sa a dávam prvého ranného lighta. Hneď sa človeku lepšie dýcha. Škola sa začína až o desiatej. A vlastne sa ani nezačína, veď sa len odovzdávajú knihy. Asi jej zavolám. Do prdele... Prečo som zrovna ja musel venova? mobil niekomu, kto ho zvládne len rozbi?? Keby to nebol Čaba, aj by som sa nasral. Dnes toho asi veľa nevyriešim. Ďalšie bonečko ovšem nemôže zaškodi?. Veľa nevyrieši, no prinajmenšom sa budem môc? hra? na vládcu času. Kašla? na všetko... Idem ju navštívi?. Aj by som si ešte dal, ale asi by to nebol dobrý nápad. Pre istotu beriem fajku a makak. Cesta mi ubieha ako prechádzka po bledej dúhe. Huhm... Tak tomu čo som uvidel po otvorení dverí... Hmmm, tomu sa jednoducho uveri? nedá. Simona plače v kresle a na hlavu jej kvapká krv z jej brata ktorý je priklincovaný k stropu. Nech to zneje akokoľvek smiešne, mne zrovna do smiechu nebolo. Absolútne som netušil, čo spravi?. Simonka pretrhla ticho otázkou: *Nemáš makak?*. Neodpovedám, len tupo civím na jej brata. Chce sa nahuli? a pritom jej po čele steká krv. *A prečo si vlastne prišiel?*, súka zo seba to neviné mladučké dievčatko. Neodpovedám. A vlastne už ani neviem. Jediná vec ma momentálne zaujíma. Čo sa vlastne stalo? Tentoraz sa pýtam ja a neodpovedá ona. *Tak teda, prišiel som sa ?a vlastne spýta? prečo si zabila nášho psa.* *...* *Smrdel.* Neviem presne čo sa vlastne dialo posledné dve hodiny. Netuším. Momentálne je pol jedenástej a ja fajčím poslednú malborku niekde úplne v paži. Vo vačku som si našiel lístok z busu, išiel som z autobuska do Stupavy. Čo ma to napadlo? Prečo som nasadol na autobus do Stupavy, keď som mal pôvodne v pláne normálne ís? do školy, ktorá je od autobuska pár krokov? Čo je so Simonou? Zbalili ju fízli? Nezbláznila sa? Nezabil som ju? Kurva. Neviem. Má vypnutý mobil. Som ohromne smädný. V miestnej krčme vypijem kofolu a kúpim ďalšie cigarety. Kam mám ís?? Čo mám robi?? |
| |||||||||||||||||||||||