Trpké zistenia to sú. Každý deň znovu a znovu.

Neustále prichádzam na to,

že som obyčajný (veď čo som významného či prínosného pre spoločnos? spravil?),
že mám občas trápny zmysel pre humor (možno nie len občas),
že niekedy píšem, hovorím či robím hlúposti,
že neviem v každej situácií vždy spravi? tú správnu vec,
že sa občas preceňujem a občas podceňujem,
(a tak ďalej),

že nie som dokonalý.

Normálne si to ani veľmi neuvedomujem (ja viem, mal by som si), ale tu na kybérií sa tomu akosi neviem vyhnú?. Hovorí sa síce, že nikto nie je dokonalý, ale...

keď vidím niektorých ľudí (nie je ich veľa, ale predsa),

ako suverénne vyvodzujú závery o druhých,
ako majú ku všetkému čo poveda?,
ako pohotovo vedia toho druhého zanalyzova? a podeli? sa o to s ostatnými,
(veď áno, každý ma právo na vlastný názor, ale tá istota a neochvejnos?!)
ako sa nemýlia,

tak ozaj neviem, či nám predsa len z času na čas niekoho dokonalého na Zem nepošlú.


Ďakujem všetkým tým nedokonalým ľuďom v mojom okolí.


P.S. Neberiem to tak vážne, ako to môže vyznie? :)