Katrina

Toto bola jedno z najmenenej prirodzenych prirodnych katastrof sveta....
Historik a Sociolog Mike Davis podava spravy pre SZ Interview o pricinach a nasledkoch zaplav v New Orleans.

New Orleans je ten najextremnejsi priklad urbanizacneho vyvoja, ktory Mike Davis-americky historik a sociolog uz niekolko rokov skuma a varuje nas pred moznymi nasledkami:
Srata verejneho priestoru, mesta ako bitkove polia na jednej strane tych utlacanych chudobnych a na strane druhej bohata burzoazia.
Mesta, ktore sa stavaju dejiskom ekologickych katastrof, ktore vnikli len vdaka nezodpovednemu postoju ludstva.
Mike Davis vidi v tom co sa odohralo v New Orleans zaciatok jedneho celosvetoveho vyvoja.

SZ: Do akej miery je tato katastrofa poslednich dni symptomaticka?

Mike Davis: Pred rokom bolo mesto new Orlean evakuovane pred hurikanom Ivan.
Uz vtedy bolo vsetko chudobne obyvatelstvo mesta, stary ludi, ktori nevlastnia ziadne auto, vela ciernich a opustenych ludi ponechane na pospas osudu.
To dokazuje, ze taketo spravanie je vlastne typicke pre americku politiku. Je to jedno velke nestastie, ktore sa dalo predpokladat uz pred desatrociami.

SZ: Je za tym zanedbavanie miest alebo je pricinou cielena cinnost?

Davis: Tento vyvoj sa da prirovnat k ruskej matrioske. Na prvom mieste stoji vladou podmienene zanedbavanie miest. Busch bol zvoleny vdaka hlasom z predmeskych stvrti, uzkych meskych kruhov a okrajov miest. Velkomesta sa stali v americkej politike tabu. Uz niekolko rokov neinvestuje vlada ziadne financne ani mravne postriedky do socialnej a fyzickej infrastruktury.
Za druhe, New Orleans je mesto s najvyssim podielom cierneho obyvatelstva medzi americkymi velkomestami - a je to jedno s najchudobnejsich miest Ameriky.
Za tretie, Buschova vlada sa brani platit za nutne nevyhnutne verejne zriadenia-zakial pcha miliardy do ochrany vlasti. New Orleans sa stalo mestom sialenstva, uz niekolko rokov sa pokusa dostat cierne chudobne obyvatelstvo prec z mesta.
Elita, ktora vladne mestu je zlozena z tradicionalnej bielej ekonomicky dobre situovanej vrstvy a kreolskej politicky aktivnej triedy. Spolocny ciel oboch skupin je New Orleans pomestit-podobne ako sa to stalo so San Franciscom.

SZ: Kedy sa zacalo toto zanedbavanie miest?

Davis:Zacal s tym president Nixon, ktory previedol verejne financne prostriedky z miest do predmesti. 1978, v druhej polovicke Carter-vlady hlasoval kongres proti mnohym vladnym programom, ktore boli pocas vlady Kennedyho a Johnsona zriadene na podporu vnutrozemi velkomiest. Dva roky neskor sa dostal k moci Reagan a zacalo este radikalnejsie "utahovanie opaskov velkomiest". Slo to ruka v ruje so zmenou americkej volebnej sily, ktora medzicasom zije prevazne mimo miest.
A prave tito ludia nechcu dat mestam ani cent. Toto odmietnutanie spolocnych zaujmou vzniklo na zakladoch americkej suburbanizacie.

SZ: Plati to aj pre New Orleans s jeho zvlastnou historiou?

Davis: Na priklade New Orleans mozeme vidiet ako funguje politika strachu.
New Orleans ma vysoku mieru kriminality, ktoru vlada pouziva vo svojej politike na dosiahnutie presadenia etnickej cistky. Tie osoby, ktore maju byt vyhostene z miest su tie iste osoby, ktore sa neboja postavit proti ozbrojenim jednotkam narodenej gardy.
Stavebny plan miest je jedinecny. Na boulevaroch stojacie nadherne domy bohatych obcanov a hned za nimi byva cierne obyvatelstvo v chatrciach - ako predtym - ked v predu byvali biely vlastnici otrokov a v zadu cierny otroci.
Toto blizkost znamena problem. V poslednych 20 tich rokoch prerastla krivka prepadov v New Orleans krivku Washingtonu alebo Detroitu.
Mestske atrakcie, ktore sa nachadzaju prave v chudobnych stvrtiach, krore elita a imobilitne spolocnosti oznacili ako zadrhel, mali byt pozmenene na tematicke zabavne parky. Novovystavba->
bude prilezitostou na dramaticku realizaciu ich vizii.

SZ: Budu sa moct obyvatelia proti takemuto vyvoju udalosti branit?

Davis: Mnohe domy budu samozrejme odstranene. New Orleans bol uz tak ci tak v dezolatnom stave. Len malo ludi vie, ze termity sposobili na budovach skody vycislene na stovky milionov americkych dolarov. Vela ludi, ktori boli deportovani do Houston alebo Baton Rouge sa uz nikdy do mesta nevratia. Väcsina z nich nie je poistena, su to najomcovia bez financnych prostriedkov a bytova ponuka bude mat klesajucu tendenciu. Prave preto ostane vela z nich v ustrani: riadia sa ich instinktmi a drzia sa zubami nehtami mesta. Vela postihnutych oblasti v Alabama a Missisippi su prevazne cierne. Dufam, ze vysledok tejto katastrofy bude znamenat nove obcianske hnutie.

SZ: Najde stredna vrstva posluchacov?

Davis: Tu panuje iluzia previktorianskeho obdobia. Znamena to, ze je jedno ak sa mesta vymknu s pod kontroly statu.
Pripomina to dianie v 19. storocia-kedy prenikli choboby zo slumsu do honosnych stvrti. New Orleans je pokus-test - co sa stane, ked zazijeme epidemiu vtacej chripky.
Len takto mozu predmestia konecne pochopit, ze nemozu nechat mesta jednoducho len tak na pospas osudu. Este funguje americka politika na principe protikladnych myslienok: Miesto toho aby problemy a ich priciny odstranili, stavaju bariery a tak vela policajnych jednotiek ako je len mozne medzi seba a socialne problemy.
Stredna vrstva a bohati opustaju mesta v takom rozsahu, ktory ma velmi prekvapuje.Tento navrat z miest a samozvolene oddelenie sa od civilnej urbanizovanej komuny sa stava celosvetovym urbanizacnym javom.

SZ: Skonci sa to ako v John Carpent filme "Strkac",kde sa mestske centrum stalo strazenym väzenim?

Davis: Popkultura uz casto spravne rozoznala rozsahy tohto vyvoja. Ale tu je rozhodujuca moralna dimenzia. Chudobni boli ponechani na pospas prirodnej katastofe sposobenej zmenou klimy. Prave bolo rozhodnute tihto ludi nezachranit.
Ak moze dojst k tamuto niecomu v Spojenych Statoch,tak ake budu podobne rozhodnutia pri buducich rozsiahlych katastrofach apokaliptickeho charakteru pocas zivota nasich deti?

SZ: Ako mozu byt mesta vobec iste pocas takehoto diania?

Davis: Badame, ze aj tie najväcsie, najbohatsie a najvyvinutejsie mesta mozu velmi rychlo padnut-staci pomysliet na snehovu vichricu v Monteal, horucavy v Aucklande alebo vypadok elekrickeho prudu v New Yorku. Tak mozme rozpoznat, ze nasa kazdodenna existencia je totalne zavisla od jednej monolitickej struktury, ktora je velmi lahko napadnutelna. Mozeme rozpoznat, ako rychlo sa moze siet spolocnosti v priebehu níekolkych dni pocas jednej prirodnej katastrofy rozpadnut.
Takze by sme sa malo zaoberat urbanizacnou ekologiou. Mesta su riesenim pre celosvetove ekologicke problemy, ten najlepsie sposob na effizientne spolunazivanie. Ale len mesta, ktore tieto dannosti rozpoznaju mozme nazvat skutocne urbannymi - a problem je, ze väcsina americkych miest stratila tento privlastok.

SZ: Takze zmiesane stavebne struktury a viac socialnych infrastur?

Davis: Ta jedinecna schopnost miest sa zaklada na ponuke - alternativa pre individualne bohactvo a konzum. Mesta su take miesta, v ktorych ludstvo moze prezit; ale predsa vidime, ze mesta tohto stylu, ktore sme stvorili su extremne zranitelne.
Udalosti v New Orleans neboli neodvratitelne - bola to jedna z najmenej prirodzenych prirodnych katastrof v americkych dejinach.

(SZ vom 05.09.2005)
original: süddeutschezeitung
http://www.sueddeutsche.de/panorama/artikel/936/59877/1/