tak sme vzali tu kocku hasu a sarkana, co sme si chceli pustat, a nakoniec sme si ho nepustali, lebo sme nasli staru americku odpocuvaciu stanicu ci co to bolo...

prisli sme s-bahnom na grunewald a zamierili lesom smerom na teufelsberg, taky kopec, zevraj umely, posaveny z trosiek po druhej svetovej. celkom tomu aj verim, lebo je to siroko daleko jediny kopec, a ma taky pravidelny tvar...
ludi ako nasratych samozrejme, lebo nedela a vsetci sa vybrali do prirody, taxme zamierili trochu mimo chodnika. ubalili sme, najedli sa cernic a by sme sa asi aj milovali, keby okolo obcas nepresla njaka rodinka po chodniku... po chvili sme sa pustili dalej, az sme prisli k nejakemu kopcu, co sme si mysleli ze je uz ten teufelsberg ale nebol to on. bol to ten susedny, co nam o nom artur rozpraval. zevraj tam bola americka radiostanica kedysi, artur vravel ze odtial pocuvali vychodny berlin... bohvie, rozhodne sme uz z dialky videli nejake budovy a rozne velke obrovske biele gule na streche alebo na takych veziach, kryty na anteny a na stoziare zjavne, ako z nejakeho sci-fi filmu.

ked sme prisli blizsie, nasli sme trojity plot s poctivym ostnatym drotom, a za nim tie budovy. teda, nebolo ich velmi vidno, lebo tych plotov sa uz zmocnil brectan a divy vinic a vcetko mozne. ... a potom sme nasli miesto, kde bol plot len jeden a v nom malicka diera, tak sme dlho nerozmyslali a sli dnu,... kedze artur spominal, ze je to strazene, tak sme sli velmi pomaly a potichu. vlastne sme sa len chceli pozriet ako ta buda vlastne vyzera, a potom si ist pustat sarkana, ale ked sme nikde nevideli ziadneho sbs-kara, rozhodli sme sa to trochu preskumat.

no brutal, aj ked k tym bielym guliam sme sa nedostali, lebo bolo zamurovane to schodiste co k nim zrejme viedlo a nechcelo sa nam lozit velmi. najskor sme cekli tie budovy zvonku a potom sme sa pustili preskumat nejake zvnutra. medzicasom tina, co sa este pred chvilou bala spravit kazdy dalsi krok, ma teraz tahala za sebou, lebo som zasa ja pre zmenu chytil haluz, aj kvoli tej klade hasu co sme mali v taske a tak...

tulali sme trochu chodbami, som si spomenul ako som hraval half life svojho casu... a potom sme nasli schodiste na strechu. sice nie k tym guliam, ale aj tak ok, vyhlad na cely berlin, teda, na velku cast. vyhriata strecha, zapad slnka... nezabudnem do konca zivota. mozno by sme sa aj milovali, keby nebola ta strecha taka tvrda a haluz z sbs-karov taka velka. cestou naspat to uz bolo horsie. uz cestou tam bolo malo svetla a v tych chodbach uplna tma. presne ako ked som hraval half life, tam som tiez nikdy nevedel najst cestu maspat, vsetky chodby vyzerali rovnako. ale nakoniec sa prejavil tinin orientacny zmysel, ktory byva inac vacsinou utajeny, a dostali sme sa von. nakoniec sme nasli aj ten teufelsberg, ale na sarkana bol maly vietor a boli sme hladni a zacinala byt uz tma a medzi nami a s-bahnom boli este asi 2km lesa, taxme sli domov...
pridem nabuduce aj s fotakom, mozno sa bude dat aj dohodnut s tymi sbs-karmi, ak tam teda vobec nejaki su...