dakujem, tiez ta milujem. :: Something smarter than us is going to emerge

dobre rano, pozeram sa natu tvoju bizarnu fotku v miestnosti urcenej na zury, ktorej steny si vsetky pokreslila.
sedis na dvoch na seba polozenych kolesach od dedkovho traktoru, ktore sa momentalne tvaria ako kresielko.
hlavu mas podopretu rukou, pohlad siaha az za moje momentalne moznosti.
asi si uz vtedy bola perke sfajcena, tvaris sa skosi nepritomne.
..asi aj ja, lebo ten vecer si nepamatam, citam iba z fotky.
skromna a zamyslena, to si cela ty.
upostred tvojej vlastnej tvorby, tam, kde vsetci hladia len na teba, mohli by ti zobat z ruky, tam ty si sedis a tvaris sa, ze si neviditelna.

vies, dnes to chapem.
predtym som neznasala tvoju skromnost, ale dnes viem, ze je to tvoja mudrost.
predtym som neznasala tvoju krutost, ale dnes viem, ze je to tvoja realita.
predtym som ta lubila, dnes ta milujem.
predtym som ta iba chapala, dnes sa s tebou stotoznujem.

rozpravala si mi o tom, ako ti zomrel otec s velkym smutkom, ale dakujem, ze si to spravila bez jedinej slzy.
predtym som tu tvoju statocnost neznasala, ale dnes vidim, ze i ja som kvoli tebe statocnejsia.

nikdy si svoje problemy nedramatizovala.
nikdy si nepovazovala za potrebne o nich zbytocne vela rozpravat.
ked som za tebou dosla a rozpravala ti, co ma rozculilo alebo z coho som velmi smutna, nebola si ako ostatni, ktori by ma v tu chvilu polutovali a suciteli by so mnou. nie!
ty si mi odpovedla este viac otriasajucim zazitkom z tvojho zivota.
/preboha, kde ta take veci potkavaju?!/

a to ma nutilo citit sa hlupo.
myslela som, ze sa postazujem, ulavi sa mi.
no ty mi vytres tvar este horsou situaciou, ked som si myslela, ze horsie to byt nemoze.
citila som sa fakt hlupo a nepochopene.
dnes viem, ze ty si ma vzdy chapala, ale ucila si ma brat zivot odvaznejsie a realnejsie.

ked mi volal, ze sa pobil s otcom, ze mu zlomil ruku, ja pripita som sa rozplakala, dosla som za tebou a chcela som pocut zase raz utechu.
este vacsmi ma nahnevalo, ze si si vedla mna na postel ani len nesadla.
stojac oproti si zacala rozpravat, ako sa tvoj otec raz v deliriu pokusil dobit mamu na smrt.
preco si mi to skor nepovedala. preco o tebe take veci neviem.
asi lebo nie si ako umrncana ja.
a tak si pokrocila v odpovedi:
neplac uz, on je velky, dostane sa z toho sam.
hovoris take veci s nadhladom a bezcitne, keby ta nepoznam, myslela by som si o tebe, ze si chladna mrcha,
ale ja viem, ze to robis, aby si ma posilnila.

vdaka tebe uz nie som to male bezbranne dievcatko.
..i ked v tvojich ociach stale budem tvoja malicka, tak ako si ma vzdy volala.

dakujem, ze si tu bola, ked som ta potrebovala.
dakujem, ze si tu, ked mi lezies nanervy.
dakujem, ze som s tebou prvy krat skusila drogy.
dakujem, ze som s tebou zazila najkrajsie chvile radosti.
dakujem, ze ma mas rada.
dakujem, tiez ta milujem.