Mala som takú káru a jazdila s ňou, akože autobusár. Vyzeralo to, že sa do autobusu zmestí tak jeden a pol človeka, ale v skutočnosti mal neobmedzené kapacity. Na káru sa vysadalo akčne, vyhupávacky. Vpredu na káre bol umiestnený vysokofunkčný displej, na ktorom sa zjavovala cieľová stanica, ale aj (veľmi prakticky) momentálna zastávka. Tento zlepšovák ocenili najmä noční cestujúci. Vždy na križovaatke som káru položila, utrela si pot z čela, aby som nabrala silu na ďalšiu jazdu. Kára bola ale ľahká, akoby som len ten displej niesla. Vpredu bol nápis: NEZDRŽUJTE SA V PRIESTORE PREDNÝCH DVERÍ. V autobuse boli však len jedny dvere, naskakovacie, a tak si cestujúci asi mysleli, že na tie pravidlá neplatia, a tak nahupovali jedna rados?. Svoju prácu som mala rada, bola som súkromník, nadomnou ani emhádé ani dépébé. Tak takáto bola moja autobusárska kariéra.