Nedela 14.8.: Prvy den som vysiel z autobusu v ktorom ma dobrak sofer nechal prespat a bol som uchvateny pohladom na hory TienShan v dialke. Vskutku Alamut (cinania totiz vyslovuju meno tohto mesta A-la-mu-tu) hovoril som si a kracal som. Cely den som kracal. Odlozil som si batoh a kracal som. Potom som spal na zemi. A zase kracal. Ked som chcel spat na zemi druhykrat odniekial sa vynorili policajti a aj by ma boli ostrafovali len nemali preco. A ked som im lzivo vysvetlil ze som chcel meditovat pri riecke almatinke tak mi zazelali vsetko dobre a odisli. A kedze ma upozornili ze Almata je nebezpecne mesto, pobral som sa na zadarmo zurku serveru http://www.night.kz a tam som tancoval celu noc. A za svoj tanec som si vysluzil od chalaniskov vstupenku na festival za 23 dolarov. A bolo rano, a zacal sa den druhy.
Pondelok 15.8.: Penazi bolo malo takze som sa rozhodol sfalsovat listok a na jeho zaklade ziskat miestenku vo vlaku co ide az na krym. Stalo to mnoho nervov a boli aj horuce chvilky ale nakoniec to vyslo. Potom som sa terigal na druhu stranu mesta aby som dal pas svojej turistickej agenture ktora ma musela na uradoch zaregistrovat. Cestou spat som si pozrel seansu venovanu Sri Aurobindovi z ktorej sa vyklula zmotavka na Sri Chinmoya ktory tam z projekcneho platna huhnal "aurrroooooobbiiindooo" a do toho ooom a sum morskeho priboja. A bol vecer den druhy a ja som stale nespal ale nakoniec som sa aj s batohom dostal na najlacnejsi hotel a zaspal potom co som si vyprazdnil creva ktore uz su tipujem domov tolkych druhov stredoazijskych bakterii ze ked ma uvidite urcite mi nedovolte vam pobozkat ci podat ruku.

A tak dalej a tak dalej. Co to tu vlastne pisem a naco? ved vsetko je v dennicku Moleskine. V hlave mam tolko obrazov z poslednych dni ze je nemozne ich vtesnat do jedneho dennicku. Su to obrazy prijemne: slecna s vlajucimi vlasmi stoji a huste tancuje s rannym vetrom na jazere Kapcigai (co je vlastne take male more), nad nou spln a do toho psytrance po roku hustyy ratatata-bum-gitary-a-vsetko psytrance; ale aj obrazy neprijemne: skorumpovany Voloda z ruskej ambasady ktory ma ani po 11 hodinach cakania nepustil dnu na rozdiel od opuchutnych dam so zlatymi retiazkami a kvetmi pre konzula; spomienky, su to vsetko uz iba spomienky, na stastie co zazivam ked lezim na luke pod horami a odniekial sa vynori stado koni a nebezia nikam inam len priamo ku mne; spomienky, spomienky na zufalstvo ked je clovek 6000km od domova, dusi sa od vyfukovych plynov, nema peniaze a je uviaznuty v systeme v ktorom je vsetko iba o peniazoch, zufalstvo ked clovek nema viza ani na to aby opustil krajinu a ani na to aby v nej zostal, spomienky na pocit ked sa clovek citi ako v Kafkovom procese.

Rozsudok: Vinny.
Dovod: Chcel vediet, chcel vidiet, chcel milovat.

To vsetko uz je prec. Rodinna laska zas raz v kooperaci s Western Unionom zakrocila a tak za par hodin uz budem v Istanbule hladiet na Hagia Sophiu. Dufam ze uvidim aj jeden z prvych rukopisov koranu a mec imama Aliho.

Kazachstan je krasny a za tych 10 dni som spoznal mnohe z jeho tvari. Este sa sem vratim, este som s nim neskoncil.

Stale som este ani nezacal.

Muhammad zevraj povedal: najvyssi dzihad je povedat tyranovi do oci pravdu.