hm, vmeste su vylepene plagaty..
www.hlaspreeuropu.org

je tam sekcia "argumentacia",
niektore veci su mozno absurdne alebo minimalne prehnane,
ale niektore su neodskriepitelna pravda..

nie je to tak brutal dlhe, takze pastujem, diskusia k nim by ma celkom zaujimala:

TURECKÁ REPUBLIKA NIE JE PRIPRAVENÁ NA PRÍSTUPOVÉ ROZHOVORY S EÚ, PRIPRAVENÁ VŠAK NIE JE ANI EURÓPSKA ÚNIA

Začatie prístupových rozhovorov s Tureckou republikou by značne skomplikovalo a pravdepodobne aj znemožnilo nájs? spoločný konsenzus v otázke budúcej podoby Európskej únie.
Je nezodpovedné zača? rozhovory s touto veľkou ázijskou krajinou s tak odlišným vnímaním základných hodnôt, na ktorých by mala by? postavená spoločnos?, ak ešte zďaleka nie je jasné, ako by mal vyzera? útvar, do ktorého by táto krajina mala po ukončení rozhovorov vstúpi?. Aj keď sa v prípade Turecka hovorí až o pätnástich rokoch trvania rozhovorov, Európska únia by mala by? jasne definovaná ešte pred ich začiatkom.
Dnes, keď Európska únia pomaly a zložito hľadá svoju budúcu podobu, by zahájenie prístupových rozhovorov s Tureckou republikou so všetkými jej kultúrnymi, politickými a sociálnymi odlišnos?ami značne s?ažilo a pravdepodobne aj znemožnilo nájdenie spoločného konsenzu. Celý proces európskej integrácie by sa tak mohol dokonca zvráti?. Po eventuálnom vstupe Turecka do EÚ by sa táto krajina stala jej najľudnatejším členom. Podľa štúdie vypracovanej agentúrou Forost by Turecko v roku 2013 (dátum najskoršieho možného vstupu) mohlo ma? 14,2 % obyvateľov 28-člennej EÚ (členmi budú aj Bulharsko a Rumunsko), 11,2 % hlasov v Európskom parlamente a 7,8 % hlasov v Rade EÚ. Vplyv Turecka na utváranie budúcej podoby Európy, jej zákonov a hodnôt, by teda bol značný.

Turecko nie je európska krajina
Podľa Maastrichtskej zmluvy „každý európsky štát môže požiada? o členstvo v únii.“ Je preto dôležité definova?, či kandidát na členstvo je európskou krajinou, alebo nie.
Z geografického hľadiska je Turecko jednoznačne ázijskou krajinou. Len nepatrná čas? celkovej rozlohy Turecka leží v Európe.
Z historického hľadiska je Turecko značne prepojené s Európou, história turecko-európskych vz?ahov siaha až k dobytiu Byzantskej ríše. Podľa tejto logiky by však Španielsko mohlo by? latinskoamerickou krajinou a Francúzsko zase africkou krajinou, keďže mali v týchto regiónoch kolónie. Turecko, či skôr Osmanská ríša, bolo vždy v kontakte s Európou, tento kontakt bol však vonkajší, krajina svoju historickú identitu nevyvinula v Európe. Mnoho Turkov vníma časy najväčšej slávy Osmanskej ríše ako „zlatý vek,“ tureckú expanziu však väčšina Európanov považuje za ohrozenie svojich krajín, kultúry a náboženstva.
Turci sami sa zväčša nepovažujú za Európanov. Z hľadiska jazykového, etnického a náboženského majú blízko k ázijským národom, Uzbekom, Tadžikom, Kazachom, či Azerbajdžancom. Tradície a zvyky Turkov sú značne odlišné od Európskych a pochádzajú z úplne iného civilizačného priestoru. Podľa Amnesty International trpí takmer 50 % tureckých žien domácim násilím.
Ďalším fenoménom sú takzvané „vraždy zo cti,“ čiže rodinou schválené a rodinnými príslušníkmi vykonané zabitie ženy kvôli nevhodnému správaniu, ako je napríklad predmanželský sex, či podozrenie z nevery. Ročne sa v Turecku odhaduje až 300 prípadov vrážd zo cti. Takéto zvyky rozhodne nepatria do Európy, napriek tomu bolo v Tureckej komunite v Berlíne za posledných 8 rokov zaznamenaných až 45 prípadov vrážd zo cti, z toho posledná vo februári 2005 (http://www.jihadwatch.org/dhimmiwatch/archives/005370.php). Vražda 23-ročnej Hatin Sürücü zo 7. februára bola pritom šiestym prípadom vraždy zo cti v Berlíne za obdobie štyroch mesiacov (http://service.spiegel.de/cache/international/0,1518,344374,00.html).

Problematika integrácie tureckých menšín v Európe
V Európskej únii už dnes žijú 3 milióny tureckých pris?ahovalcov, predovšetkým v Nemecku, Francúzsku a Holandsku. Integrácia týchto pris?ahovalcov je však spojená so značnými a ?ažko riešiteľnými problémami, ktoré vychádzajú práve z kultúrnych rozdielov. V dnešnom Nemecku žije mnoho tureckých rodín už po niekoľko generácií. Spoločnos? od nich vyžaduje vysokú mieru integrácie a identifikovania sa s európskymi hodnotami. V každodennom živote sa však ukazuje, že ani zďaleka nevymizli manželstvá z donútenia a vraždy v mene cti.
Pris?ahovalci vo všeobecnosti prejavujú malú vôľu fungova? v rámci európskych pravidiel, mladým ľuďom vyberajú ich rodičia partnerov priamo z Turecka. Ide o fenomén „importovaných neviest“, ktoré nepoznajú nemecký jazyk, nepoznajú západný životný štýl, žijú uzavreté vo svojich getách a preto je malá pravdepodobnos?, že by sa mohli nejakým spôsobom emancipova?. Tento problém nie je ani zďaleka vyriešený v už existujúcich komunitách v európskych mestách.
Turecká populácia sa vyznačuje pomerne vysokým prirodzeným prírastkom, s ktorým do dvadsiatich rokov dosiahne viac 89 miliónov obyvateľov a stane sa početnejšou krajinou ako Nemecko. Demografický charakter Turecka sa vyznačuje aj značným migračným potenciálom, po začlenení krajiny do EÚ je možné očakáva? značný príliv tureckých pris?ahovalcov.

Islamizácia verejného života
Napriek tomu, že po prvej svetovej vojne bola Turecká republika autoritatívne budovaná na princípe laicizmu, proces sekularizácie tu nikdy nebol úspešne dokončený a islam získava stále významnejšie miesto vo verejnom živote. Od šes?desiatych rokov, keď Turecko zrušilo zákaz islamských politických strán, sa postupná islamizácia verejného života prejavuje predovšetkým vzrastajúcou úlohou náboženstva na politickej scéne, v činnosti islamských rádov, organizácií a nadácií, vzostupom islamského školstva a v niektorých prvkoch životného štýlu.
Aj keď je Turecko z islamských krajín bezpochyby najbližšie k západnému poňatiu demokracie, nie je možné prehliada? nebezpečenstvo plynúce z islamizácie. Je tiež dôležité si uvedomi?, že sekulárny charakter Tureckej republiky je udržiavaný umelo, prostredníctvom vojenskej sily. V minulom storočí musela armáda niekoľkokrát zasiahnu? voči silnejúcim islamizačným tlakom. Vplyv armády na politiku však bude s vidinou členstva v EÚ ďalej slabnú?, keďže je nepredstaviteľné, aby sa členom EÚ stala krajina ovládaná armádnymi generálmi. Demokratizácia Turecka na spôsob európskych krajín tak paradoxne môže znamena? jeho islamizáciu.

Nepresvedčivé dodržovanie ľudských práv, rovnosti medzi mužom a ženou, základných slobôd vrátane slobody náboženstva a problém diskriminácie menšín.
Napriek tomu, že Turecko s vidinou členstva v EÚ prijalo a bude prijíma? množstvo legislatívnych zmien, v krajine podľa mnohých medzinárodných organizácií (vrátane Human Rights Watch a Amnesty International) naďalej v značnej miere dochádza k porušovaniu ľudských práv, rovnosti medzi mužom a ženou a základných slobôd vrátane slobody vyznania a k diskriminácii menšín. Stále dochádza k týraniu väzňov a k nedôstojnému zaobchádzaniu so ženami.
Podľa Amnesty International približne 40 % tureckých žien súhlasí s tým, že ich manželia majú právo ich bi?. Predovšetkým na vidieku sú ženy vystavované striktnému dodržovaniu zvykového a náboženského práva. Bolo by naivné si myslie?, že iba zahájením prístupových rokovaní sa prístup k úlohe žien v Turecku nejako zásadne zmení. V tomto roku 6. marca turecké policajné sily brutálne potlačili demonštráciu za práva žien v Istanbule.
Porušovanie práv žien je závažným celoeurópskym problémom, ktorého riešenie bude perspektívou vstupu Turecka do EÚ značne s?ažené. Samotný politický systém nemožno považova? za konsolidovanú demokraciu so skutočne stabilnými inštitúciami. Politické kodanské kritériá sa pre posudzovanie pripravenosti Turecka pre zahájenie prístupových rozhovorov javia ako príliš úzke.
Turecko dodnes neuznalo genocídu 1,5 milióna Arménov z roku 1915. Dokonca poukazova? na vyvražďovanie Arménov a nazýva? ho genocídou je v Turecku trestné.

Problematika bezpečnosti a zahraničnej politiky
Turecko priamo susedí s regiónmi, ktoré sa vyznačujú vysokou mierou výbušnosti a nestability. Turecko je (resp. bolo, či znova môže by?) vo väčšej či menšej miere zapojené do konfliktov na Balkáne, Kaukaze a Blízkom Východe. So svojimi susedmi Sýriou, Iránom a Irakom, ale aj ďalšími má Turecko tradične problematické až konfliktné vz?ahy. Tie budú s najväčšou pravdepodobnos?ou aj v budúcnosti zdrojom ?ažko riešiteľných bezpečnostných komplikácií, pričom EÚ sa z pozície vonkajšieho pozorovateľa, či potenciálneho arbitra stane priamym účastníkom týchto konfliktov. Turecko nie je schopné dostatočne zabezpeči? a plne kontrolova? celú ázijskú hranicu so Sýriou, Iránom, Irakom, Arménskom, Gruzínskom a Azerbajdžanom, dlhou viac ako 2000 kilometrov.
Z hľadiska vz?ahov medzi Tureckom a EÚ patrí k najproblematickejším najmä otázka uznania Cypru. Turecko zásadne odmieta uzna? suverenitu Cyperskej republiky, ktorá je regulárnym členským štátom Európskej únie. Podľa nášho názoru, ale aj napríklad podľa francúzskeho premiéra Dominique de Villepina (http://news.ft.com/cms/s/31287c7c-03ba-11da-b54a-00000e2511c8.html) je za takýchto okolností absurdné, aby EÚ otvárala prístupové rokovania s Tureckom.

Ekonomická nestabilita a nákladnos? modernizácie
Turecko aj napriek všetkým zlepšeniam stále nedosahuje štandardov skutočnej trhovej ekonomiky. Hodnota HDP na jedného tureckého obyvateľa prepočítaná na paritu kúpnej sily dosahuje 27% priemeru EÚ a Turecko sa tak nachádza za Rumunskom a Bulharskom. Turecká vláda netrhovým spôsobom zasahuje do ekonomiky v snahe zníži? infláciu, ktorá napriek aj tomu stále dosahuje vysoké hodnoty.
Turecká nezamestnanos? je síce len o málo vyššia ako priemer EÚ, ale napríklad zamestnanos? žien je v Turecku o alarmujúcu polovicu nižšia ako v EÚ. Turecký národný dlh, ktorý zaraďuje Turecko medzi najzadĺženejšie krajiny sveta, sa pohybuje okolo 90% HDP. Nákladnos? hospodárskej modernizácie krajiny je značná.