Takze moj report z tripu v Polland.

Vyrazili sme dvojica: ID Svetlomilka a ja. Prva noc v Dolnom Kubine, kde sme si zarobili peniazky na jedlo. Rano sme navstivili muzeum P.O. Hviezdoslava. Poobede sme sa kupali v Oravskej priehrade a najedli sme sa pri ohni, uvarili si caj a preckali dazd pod celtou. Tesne za hranicami sme stopli turisticky autobus, ktory isiel do LITVY, boli to Litviecania, poznavaci zajazd. Hrali sme im na flautu a spievali a oni nam tlieskali a pacili sme sa im. Podvecer sme uz dorazili do KRAKOWa, hrali na namesti na flautu a zarobili zlatky, vdaka ktorym sme potom mohli cely tyzden jest v Polsku a nepotrebovali sme ziadne ine peniaze. Ked sme sa uz obzerali po nejakom spaní (mali sme dokonca viac mozností...), oslovili sme jedneho mladika, ktorý hral v meste na cimbál, ci nam nemoze nejako pomoct a ukazalo sa, ze je to ANJEL ludskom tele. Zobral nas k nemu na internat, ide studovat medicinu. Vdaka.
Ráno sme si ešte pozerali v meste pamiatky. Urcite sa tam chodte pozriet ak pojdete okolo, napriek tomu, ze je to typicke turisticke centrum zamerane na zisk z turizmu, ma svoje caro a krasy. Kaviarnicky, namestie, umelci...
Poobede sme vyrazili do W-wa (Warszawa). Tam sme vsak v ten den nedorazili, zostali sme trcat dagde za mesteckom Konskie, na pol ceste do W-wa.
Pocas stopovania nas uz bolel palec, tak dostala Svetlomilka napad, aby sme na papier nakreslili velku ruku zo zdvihnutym palcom. Sice nam to stop neurychlilo, zato sa vsak ludia v autach smiali- bol to vesely napad:).
Wo W-wa sme sa iba presli po nabrezi, nejako sa nam tam nechcelo zostavat, je tam ale pekne. A potom sme vyrazili do GDANSK, stopli sme transport dostihovych koni. V tom konskom povoze to strasne smrdelo, ale ked sa clovek nato nesustredil, dalo sa to vydrzat.
Preco má človek motiváciu niekam cestova? a niečo zažíva?? Nie je to 1, ci som doma, alebo 1000km od domu? Čo je natom to iné, čo ma ?ahá niekam ís?.
Kopec vecí som pozabúdala, zážitky sú chvíľková udalos?... Vo Warszawe sme nestáli, ale cestou na výpadovku sme išli popri rieke Wisle, a musím poveda?, že sa mi tam páčilo. Keby to bola moja situácia, vedela by som si predstavi?, že by som si tam prenajala izbu a žila pár mesiacov iba týmto mestom. Maľovala by som ho celú dobu vo všetkých jeho variáciách a podobách, namaľovala by som 100vky obrázkov. Áno, to by bolo krásne. A popritom by som písala básne o prechádzakach nábrežím a o zvonení zvonov v starom meste... A po večeroch by som navštevovala útulné krčmičky a čajovne, skryté veľkému mestu, sŕkala by som džúsy a kokteily a nechala sa unáša? ruchom okolo, šumom mesta, ľudskou vravou. Dýchala by som túto podivuhodnú veľkú Warszawu-áno, presne takáto je W. Odporúčam vám ju navštívi?.
Krakow bolo klasické turistické mesto, kam idete minú? prachy, tam ma to neoslovilo.
W-wa mala svoje čaro aj v tom, že bola zanedbaná a nebola úplne ako z ideálneho sveta.
Sedíme v dodávke pre 5 koní a hľadíme na cestu pred seba.
Pred nami sa vinie medzi stromy cesta. Oni tu nemajú serious dialnicu, iba 1prudovú cestu, čo je zarážajúce na hlavnom Poľskom ?ahu. Z času na čas, niekedy častejšie a niekedy nie nás nadhadzuje na ceste, záplaty, jamy a hrboly. Naši dobrodinci sa z toho smejú, vraj je na jednom úseku taká strašná cesta, že si človek nemôže ani zajes?, lebo si nedokáže odhryznú?:)
Takže dobrodinci nás odviezli do BIALOGORA, krásne (pra)lesy, konská farma, ako z rozprávky. V tejto dodávke sme aj spali, lebo uz nebolo kam is?.
Ráno na pláž! Voda bola studená, hned som sa okúpala, Svetlomilka nie (zatiaľ;).
Potom sme išli 20km pešo po pláži do Ľubiat (asi).
Nádhera, srdce za tým piští-piesok biely a jemný ako popol, lesy, ihličie, machy. Cítili sme sa ako v Hobbitovi, či ríši víl.
Dozvedeli sme sa, že v lete má voda v Baltickom mori tak cca. 20°C, pričom vonku je 25°C a v zime má voda 25°C, zatiaľčo vonku je 8°C.
Na tej plaži sme sa citili ako na pušti, oblečené iba v šatkách sme putovali, občas sme sa okupali (už aj Svetlomilka;). Ludi bolo malo, hlavne domaci.
Relax jak vyšitý.
A odtial do GDÁNSK, pristavne mesto Polska. Boli sme zadarmo na kolotoči. Nedalo sa zarobi?, stretli sme tam Slovakov, gymnazium z Bardejova, cirkevne gymnazium, prespali sme u frantiskanov. Ujali sa nas, aj ked to potom bolo narocne na vystvetlovanie riaditelovi skoly na zajazde, preco tam sme, ako sme sa tam dostali, ci o tom rodicia vedia, ci sa o nas neboja, z coho zijeme...
Rano sme si pozreli GDÁNSK, krásne centrum, krásny kostol-gotika. Dokonalé. Sem sa oplatí asi najviac z tých miest, aj ked je to tak daleko (nad 1000km od BA). Vsetko v meste má historickú hodnotu, je tu toho vela co pozerat a 1den nato urcite nestací.
A odtial sme chceli ist hocikam a stopli sme kamion, co isiel do KRAKOWa. Tak sme si povedali ze ideme aj my do KRAKOWa. No mali sme nakoniec namierene do OSWIENCIMu. Kamionisti boli tak milí, že si spravili obchadzku a hodili nas až do OSWIENCIMu. Isli sme s nimi v kamione 13h, bola to sila, do ciela sme dorazili cca. o 03:30h rano. Oni museli ist dalej, tak sme nasli stanicu a prespali na nastanici v čakárni, hlavne že tam bolo teplo. Za dve hodiny zacalo byt na stanici tolko ludi, ze sme radsej vstali a odisli. Potom sme sa najedli a potom sme isli do muzea. Bola to silna bodka za vyletom, lebo mi ten koncentracny tabor zostal velmi silno v pamäti a v pocitoch. Sila.
Kto ste boli a videli, tak viete. A kto ste neboli, choďte. Trochu to bolí.
No clovek akoby nedokazal to vnimat tak velmi osobne. Nezazil to, nevie, netrpel tak nebolí. Ale tlačí to pri srdci. V muzeu sa Svetlomilka pohadala koli peniazom, ktore si pytali za odlozenie batohov. Nemali sme prachy a tak sme tam tie batohy na drzovku nechali. A potom nam ich vzali a nechceli vratit, kym im nedame 4zl. Dobre, tak sme si ich museli kupit s5. Potom sme sa trochu chytili za slovo so Svetlomilkou koli tomu. No rychlo sme sa vyliecili.

Do vecera sme boli v SR, chlapik nas vyhodil pod Sklabinskym hradom, kedze koncil v MT a my sme nemali kam ist, bolo to jedine riesenie. Tam sme prespali pod sirakom a pozorovali mesiac, ktory sa chystal do SPLNU (dnes je spln:).
Nadhera. Zaspali sme, vstali sme, zjedli sme a isli sme. Stop domov, na pumpe nas vzal do BA chlapik, co zije v Amerike, emigroval zo SR v ´68 sam iba s batohom na chrbte. A teraz sa z neho stal tlmocnik v Kanade a trener juniorskeho hokejoveho týmu. Dobre sme si pokecali o zivote a znicoho nic sme zistili, ze sme v BA:)
Ďakujem zato, čo som žila.