co by sa stalo keby ludstvo dospelo do stadia, ze by sa nemuseli riesit skoro vobec existencne problemy a k samotnemu prezitiu by nebolo potrebne vykonavat zlozite simulacie aj ked to je asi nepravdepodovne, nejaka vec sa moze premysliet dopredu a az potom vykonat ale aj samotne vykonavanie je simulovanim voci okoliu a je snaha aspon podvedome zatiahnut okolie do nasej reality

mne sa tiez zda ze v zivote ide len o zdokonalovanie tohoto modelu ale akoby si to malokto o sebe uvedomoval a mozno aj preto mi ludia pripadaju divne -> "realny som len ja a vsetci ostatni su zombie" ... takze by to mohlo byt zaujimave ked by ludstvo bolo v stadiu ze by zrazu vacsine, nielen napriklad hustym filozofom zacalo dochadzat ze co dalej ked uz mame poriesene aj v praxi zakladne problemy, lebo je rozdiel ci sa seknem vo veci co sa tyka priamo prezitia, alebo v niecom inom, aj ked rozlisit to je zase tiez subjektivna vec

takze von z matrixu a hura do druheho v novej epoche, mne kyberia pripada ako taky maly pokus o vytvorenie alebo poodhalenie inej reality avsak spolocne, nie je to ani tak o technickych prostriedkoch, ale o tom mysteriu