dal som sa dokopy s byvalou najlepsieho kamosa. kurva, viem, ze sa to nerobi -- take som mal z toho vycitky svedomia... ale hovoril som si, ze uz spolu nechodia cez tri mesiace a on uz ma dokonca aj inu, takze to snad bude vsetko OK...

rozpravali sme sa v ten onen vecer s nou a uz mi bolo jasne, ze to nie je len taky kamaratsky rozhovor, ze to predsa musi z jej strany nieco znamenat. pacila sa mi uz dlhsiu dobu, lenze vzdy ked ma taka nejaka myslienka napadla, tak som si povedal: "to nemozes, nerob blbosti, je to predsa jeho byvala"... ale nakoniec som si povedal, ze srat na vsetko -- aj ja si snad zasluzim byt niekedy stastny.

v tu noc som uz nezaspal a hned na druhy den som volal tomu mojmu kamosovi, ze sa s nim nutne musim porozpravat, lebo mam v hlave strasne haluze. a tak sme sa aj -- este som mu ani nic nestihol povedat a hned mi povedal, ze jemu to nevadi a ze chce aby sme boli stastni...

tak som si teda z toho nerobil az taku tazku hlavu a vsetko bolo na chvilu OK... lenze jej dnes povedal, ze sa vcera chcel zabit.

fakt neviem, co mam robit, pretoze ich mam obidvoch strasne rad. on si to s nou pokazil tym, ze ju podvadzal, ale zas na druhej strane -- kazdy predsa robi chyby. padol na hubu, mozno sa spamatal a teraz ju chce spat...

nedokazal by som si odpustit, keby si kvoli mne niekto nieco spravil, ale uz vobec nie moj najlepsi kamarat... ona ho po tom vsetkom uz vobec nechce, chce byt so mnou, ja chcem byt s nou, ale nechcem byt kurva.

fakt neviem, co mam robit. zalezi mi na nich oboch a tak neuveritelne, ze nemozem povedat, na kom viac.