v poslednej dobe sa citim nejak divne... moj celozivotny pevny optimizmus sa kamsi vytraca... svoje stavy predstieram afektovanym smiechom a "vtipnymi" poznamkami... taky nejaky spuceny sa citim. "neni to zly ale neco tomu chybi" povedal by ktosi... cital som uzasny vyrok od reamrqua:"bez lasky je clovek len mrtvola na dovolenke". a tak nejak sa aj citim... potrebujem lasku... potrebujem porozumenie... potrebujem... neviem... vzdy som tvrdil ze si nebudem robit komplexy pre zeny ale teraz sa citim ako architekt ktory buduje obrovske komplexy a neviem co s tym


za vsetko moze jedna... it is so hard to love someone who does not love you