tolko spomienok .... slzy sa mi hrnu do oci este teraz, aj ked je to uz rok ... tolko bolesti, tolko radosti, neuveritelne stretnutia a zazracnne okamihy ... vsetko akoby si to vo mne ozivil ...
ja som isla az do Muxie - asi 30 kilakov of Fisterry, uzasny ocean a nadherny kostolik postaveny vedla obrovskych skal, o ktore sa rozbijaju vlny ... tam akoby posledne zvysky bremena zo mna spadli a ja som vedela, ze som svoju put dokoncila ...
ale ako povedala jedna mniska "Ti ktori vstupia na tuto cestu, putuju po nej do konca zivota ... "