Život je krásny. Asi začnem ďakova? za každý deň. Vstanem, dýcham, yeah. Pustím si obľúbený track a je mi fajn. Vyleziem na strechu a oddávam vetru – on je môj kámo, odmalička sa hráme, fakt;). Pozriem na dlaň a spočítam si prsty na ruke. Mám ich desa?, aj na druhej, som š?astná. Otvorím banánový Jupík a stiahnem polku fľašky. Pozerám zo strechy na mravčekových ľudí, ktorí si myslia (poniektorí), akí sú veľkí, pritom bodky, maličké. Push the button, hmatám vo vačku prenosný prehrávač, slúchatká, ušné bubienky. Ďalšia známa neznáma – mjusic. Ech,, koľko vecí, koľko maličkostí, yeah. Kupujem si gumičku, zatiaľ len štýlovka na hlave, ale čo keď budem musie? navari? nejakú polievku, tam veru háro nepatrí. Zvoním, otvorí mi teta. Berieme vozík a tlačím ju až na námestie. Kupujem zmrzku (obom vanilkovú) a musí kriča?, lebo zabúdam na ten button, hneď to naprávam. Zmráka sa, ideme domm, varím kapučíno, pozeráme telenovelu. Veľmi kľudný funny day. Usmejem sa na ňu, ona mi to vráti dvojnásobne, som znova š?astná. Dávam pusu na rozlúčku. Odchádzam. Hodím sa do postele, idem buvi buvi. Bodka za denníkom, yeah;)