podla mna sa treba vyvarovat japonskemu filmu Blue (2002 tusim).
nepatrim ku ludom, co odsudzuju filmy (hlavne nie ked pochadzaju z UPLNE ineho kraja sveta), ale toto sa proste inac neda.

dobre, berme do uvahy ze to JE minimalizmus v japonskej domacej tvorbe, to vsetko je fajn, ale videl som i filmy co stali za to pozriet si a boli minimalisticke (a japonske teda :). no toto bol uplny horor!!! asi dve hodiny pozerania sa na dve pseudolesbicke skolacky (a teraz naozaj neocakavajte co len jedno obnazene stehno, o inych castiach nevravim...) a ich ziadne mono/dialogy. proste nic.
ten film bol prazdny. tam nebolo nic. clovek by este cakal ze "ok, minimalizmus, snad bude doraz kladeny na obraz" - ale ANI to nie! proste kamera - nula bodov (student prveho rocnika kamery?). zvuk - katastrofa (par krat taky bordel narobili ze to i ja nedokazem v skole ked sa VELMI nesnazim). script - aky? nulove dialogy, ale nie ze minimalisticke, ale obsahovo ziadne (tak sorry, ale ked si clovek pozrie Muz bez minulosti, kde su NAOZAJ minimalisticke ale maju taku velku vahu, obsah, dej, VSETKO a toto... neporovnatelne!) proste ninsen!

naozaj vyvarovat sa, zloba velka... neni to ani natolko zly film, ze by ste sa z neho poucili...